BALZAC, HONORÉ DE - LESK A BIEDA KURTIZÁN

BALZAC, HONORÉ DE

LESK A BIEDA KURTIZÁN
(Splendeurs et Miséres des Courtisanes)

Tatran, Bratislava, 1976
edícia Svetoví klasici (221)
preklad Dagmar Dolinská
prebal Ján Trojan
3. vydanie, 60.000 výtlačkov

beletria, román, literatúra francúzska
514 s., slovenčina

tvrdá väzba, papierový prebal
stav: dobrý

1,50 € *rekry*marno**belx-fra*

PREDANÉ *barpe*/*takro*belx-fra*

Svetová literatúra pozná málo takých produktívnych spisovateľov, ako je Balzac. Grandiózna ĽUDSKÁ KOMÉDIA — vyše deväťdesiat diel — mala sa stať „všeľudskou" históriou a podľa autorovho úmyslu mala byť pre buržoáznu spoločnosť tým, čím bola Danteho „Božská komédia“ pre stredovek. Akýmsi pilierom Ľudskej komédie sú romány „Otec Goriot", „Stratené ilúzie" a „Lesk a bieda kurtizán", voľne späté postavami, najmä postavou Vautrina—Jacqua Collina, a môžeme povedať, že sú vrcholnými dielami Balzacovej tvorby.

Román „Lesk a bieda kurtizán“ nadväzuje časove na „Stratené ilúzie“ a je do istej miery pokračovaním osudov básnika Luciena de Rubempré, ktorého v kritickej chvíli na brehu Charenty zachráni nepravý španielsky kanonik Carlos Herrera, pripúta ho k sebe a vezme ho so sebou do Paríža. Lucien, vedený Herrerom— Vautrinom, má v Paríži úspech; je miláčikom vznešenej spoločnosti, ľúbia ho grófky a vojvodkyne, sám ľúbi kurtizánu Ester a má sa oženiť s dievčaťom z vysokého šľachtického rodu. Lucien sa podvoľuje Herrerovi, nadanie, charakter aj slobodu obetuje povrchnému úspechu — a stroskotáva. No jadro románu, ktorý autor zauzlil do napínavej zápletky, akými sa vyznačujú kriminálne romány, nie je v ľúbostnom príbehu básnika Luciena de Rubempré a kurtizány

Estery. Lucien a Ester nie sú ani hlavnými hrdinami tohto diela. Svet vysokej parížskej spoločnosti, svet finančných magnátov, predstavovaný bankárom Nucingenom, konfrontuje Balzac s parížskym polosvetom kurtizán a zločincov, ktorého hlavnou postavou a vlastne ozajstným hrdinom románu je Jacques Collin—Vautrin. Je to bývalý galejník, človek nezlomnej vôle a energie. Na galejach mal možnosť rozmýšľať o vzťahoch jednotlivca a spoločnosti, vie, že v tejto spoločnosti najvyššou hodnotou a cnosťou sú peniaze, majetok, že život je školou lži a pokrytectva, že spravodlivosť je v skutočnosti nespravodlivosťou. Preto sa búri proti spoločnosti a jej zákonom, proti tej spoločnosti, ktorá silou svojich peňazí a stykov ženie príbeh k tragickému záveru, aby potom v jeho dohre, v súdnom procese, predviedla tragikomédiu pseudospravodlivosti, v ktorej sa „spravodlivosť“ cynicky spája so zločinom. Nakoniec dochádza ku kompromisu a zločinec, stojaci mimo zákona, stáva sa náčelníkom polície a obhajcom poriadku, proti ktorému celý život bojoval. Táto posledná časť románu je ostrou, zdrvujúcou kritikou francúzskeho súdnictva, ktoré je len jedným ohnivkom v reťazi neprávostí, charakterizujúcich francúzsku spoločnosť minulého storočia.