SIROTA PODHRADSKÝCH
Tatran, Bratislava, 1983
edícia Hviezdoslavova knižnica (279)
doslov Július Noge
ilustrácie Veronika Rónayová
prebal Gabriela Gottpreisová
1. vydanie (v tejto edícii), 15.000 výtlačkov
61-478-83
beletria, román, literatúra slovenská
160 s., slovenčina
tvrdá väzba s prebalom, veľký formát
stav: dobrý
PREDANÉ
*gopal6*bels*
Prvý raz vyšiel román Sirota Podhradských roku 1889, teda pomaly sa blíži jeho „storočnica". Odvtedy, podľa nie celkom úplných bibliografických údajov, vyšiel už v štrnástich alebo pätnástich vydaniach. Nie je to dáke zvlášť veľké číslo, ale aj tak patrí u nás asi k najvydávanejším slovenským románom vôbec. Čítalo a číta ho už niekoľko pokolení čitateľov, a najmä čitateliek.
Aký úžitok môže mať dnešný čitateľ z čítania Siroty Podhradských? Sama Vansová ho raz charakterizovala — hoci nie v súvislosti s vlastným dielom — ako: poučenie a pobavenie. Pravda, od prvého vydania Siroty Podhradských sa časy náramne zmenili a všeličo, čo autorka mienila ako „poučenie", najmä zo sféry morálky, podlieha už dnes trochu iným kritériám, ale zachováva si platnosť v tom najhlavnejšom: čestnosť, statočnosť v citoch i v práci neprestala byť hodnotou ani dnes. Aj „zábavnosť" už dnes má iné podoby ako za čias Vansovej. Ale prečo by sme jej Sirotu Podhradských nemohli čítať aj so štipkou úsmevného nadhľadu namiesto podliehania sentimentalite?
JÚLIUS NOGE
