BORCHARDT, KAROL OLGIERD - NEOBYČAJNÝ KAPITÁN

BORCHARDT, KAROL OLGIERD

NEOBYČAJNÝ KAPITÁN
(Znaczy kapitan)

Pravda, Bratislava, 1980
edícia Členská knižnica Pravda
preklad Anna Varsiková, Jaroslav Coplák
prebal Karol Rosmány
1. vydanie, 13.000 výtlačkov
75-062-80

literatúra poľská, cestopis, geografia
376 s., čb fot., slovenčina

tvrdá väzba s prebalom
stav: dobrý, neautorské venovanie

PREDANÉ

*barpe*geo*

Kto v detstve netúžil stať sa smelým námorníkom a vydať sa na plavbu do vzdialených krajín? Kto neobdivoval dávnych moreplavoov-objaviteľov? Romantické predstavy o šírych oceánoch vzrušovali mnohých. Vyplnili sa však iba niekoľkým. Medzi nich patrí aj K. O. Borchardt.

Junácke sny dali jeho mladíckej túžbe krídla a krátko po prvej svetovej vojne ho priviedli do námornej školy. Masiel v sebe dostatok síl, aby prekonal prirodzenú bázeň pred neúprosným morským živlom, strach z výšok na stožiaroch a z nekonečných morských diaiak. Škola a námorná prax mu dali rozsiahle teoretické vedomosti a praktickú spôsobilosť vykonávať náročnú námornú službu.

Od prvých námorníckych krokov ho sprevádzalo šťastie: mal skvelého kapitána — vynikajúceho učiteľa, veliteľa a staršieho druha v jednej osobe. V spomienkovej knihe napísanej po rokoch spoločných plavieb vzdáva svojmu kapitánovi M. Stankiewiczovi hold vďačného žiaka — hold najlepším ľudským vlastnostiam. Približuje nám postavu dobrého a zároveň prísneho námorného dôstojníka s vysokou odbornou úrovňou a autoritou, ktorý od svojich podriadených žiadal železnú disciplínu a poriadnu prácu a sám bol vo všetkom príkladom.

V knihe sa striedajú chvíle plné napätia a nebezpečenstiev v morských búrkach s chvíľami slnečnej pohody a humorných príhod. Na plachetniciach i moderných transatlantických lodiach putujeme po prístavoch škandinávskych krajín, po Čiernom a Stredozemnom mori, zavítame na ostrovy v Karibskom mori a do newyorského prístavu. Cestujeme na pravidelných námorných linkách a spoznávame nových ľudí, nové kraje, svet. Počúvame huk lodných sirén a píšťal, obdivujeme navigačných dôstojníkov i radových ľudí mora pri ťažkej práci na lodiach.

Kapitán Stankiewicz neprežil katastrofu svojej lode, ktorá sa stala jednou z prvých obetí začínajúcej sa ponorkovej vojny hitlerovských fašistov. Hovorí sa, že dobrí námorníci nikdy nezomierajú, iba odišli na dlhú namáhavú plavbu.

V Poľsku sa kniha stretla s nevšedným záujmom: dosiaľ vyšla v siedmich vydaniach a získala veľa cien. Čitatelia a kritika ju hodnotia ako najkrajšiu a najlepšiu knihu v oblasti povojnovej marinistickej literatúry. Podľa autorovho zámeru mala rozprávať o námornej službe a o živote na mori, ale stala sa kapitolou z dejín poľského námorníctva a zároveň príkladom pracovitosti, húževnatosti, priateľstva a neopakovateľného humoru.