SMRŤ KRÁČA K ZLATÉMU MESTU
Tatran, Bratislava, 1970
edícia Hviezdoslavova knižnica (257)
prebal Emil Bačík, Igor Imro
3. vydanie (v Tatrane 1.), 10.000 výtlačkov
61-924-78
beletria, román, literatúra slovenská
498 s., slovenčina
tvrdá väzba s prebalom
stav: dobrý
*barpe*bels*
V mnohostrannom prozaickom diele Jozefa Horáka má historický román významné miesto. Hoci sa venoval i témam zo súčasnosti, zdá sa, že ho v pravom zmysle slova inšpirovala a nadchýnala len história. Zapodieval sa predovšetkým históriou svojho rodného kraja, no vedel jej dať oveľa širšie dimenzie. Tak je tomu aj v románe Smrť kráča k zlatému mestu. Zlatým mestom je, i keď ho nemenuje, Banská Štiavnica. Jej bohatá minulosť ho dávnejšie upútala a venoval jej široko koncipovaný román Zlaté mesto (1943), ako i celý rad kratších próz a povestí. Vo všetkých sa oprel o historické pramene. Dôležitejšie však je, že mu boli známe nielen historické fakty a okolnosti, ale že dôverne poznal i spôsob života štiavnických mešťanov, že sa vedel zžiť s prostredím, z ktorého čerpal, a že pod nánosom vekov vedel vyhmatať pulz života.
V románe Smrť kráča k zlatému mestu rozšíril svoj záber aj na život ľudu, na ťažké sociálne položenie štiavnických baníkov, a príbeh zasadil do širokého rámca dobových spoločensko-politických udalostí. Ľud dostáva priestor v samotnej fabule, ale najmä v ideovom pláne románu. Príbeh, ktorý má niekoľko dejových pásiem, situoval Horák do čias kuruckého povstania začiatkom 18. storočia. Pri jeho komponovaní vyšiel z hlavných protirečení doby: politických, sociálnych a náboženských. Práve tieto protirečenia zauzlia životné osudy hlavných hrdinov románu. Kuruckého kapitána Varja, dcéry štiavnického richtára, Margaréty, dvoch cechmajstrovských synov, Andreja Jasaja, Viktora Kluga, i prostého haviarskeho dievčaťa Hanky. Autor ich navzájom pospájal citovými putami, ktoré však nevydržia nápor čias. Zničia ich boje medzi kurucmi a labancami, rozbroje medzi katolíkmi a evanjelikmi, sociálne napätia medzi mešťanmi a baníckym proletariátom. Dobové konflikty sa bezprostredne dotýkajú hlavných postáv, pretože každý z nich patrí do niektorého tábora. Ostré hrany konfliktov sa zmiernia len v závere románu, keď vstúpi na scénu ďalší dobový nepriateľ: mor. Morová nákaza vyžaduje spoločné protiakcie a odsunie nabok vyhrotené spoločenské spory. Smrť „kosí“ bez ohľadu na postavenie a pod jej náporom padajú nakoniec aj Horákovi hrdinovia. Ľud však zostáva, život ide ďalej a speje možno k lepším časom. Napriek tomu, že osudy hrdinov sú tragické, vyznieva román optimisticky.
