CESTY-NECESTY
(Perepuťja)
Mladé letá, Bratislava, 1979
preklad Valéria Leskovská
ilustrácie Dušan Nágel
1. vydanie, 3.500 výtlačkov
66-070-79
beletria, román, literatúra moldavská
352 s., slovenčina
tvrdá väzba s prebalom
stav: dobrý
NEDOSTUPNÉ
*hroda2*belx*
Diela moldavskej literatúry sa v rámci mnohonárodnej sovietskej literatúry dostávajú čoraz viac do popredia záujmu. Jednou z pozoruhodných knižiek tejto u nás pomerne málo známej literatúry je i autobiografická trojnovela spisovateľa Vitalija Filipa, ktorá rozpráva o detstve dvoch vidieckych chlapcov — bratov Vladuca a Sandela Belčugovcov.
Osudy Moldavska boli v prvej polovici nášho storočia pohnuté. Jedna časť krajiny patrila už od roku 1924 k Sovietskemu zväzu, druhá časť — Besarábia — bola až do roku 1940 súčasťou Rumunska. V roku 1941 obsadili Moldavsko fašistické vojská, takže k definitívnemu zjednoteniu krajiny a k jej pripojeniu k ZSSR dochádza až po oslobodení v roku 1944.
A práve v týchto neľahkých časoch vyslovia synovia chudobného gazdu z besarábskej dediny Tatarešty želanie študovať. Ako to však uskutočniť v krajine, kde človek, ktorý vychodil sedem tried, je zvláštnosťou. Ako sa chudobný gazda zmôže na to, aby dal do škôl naraz dvoch synov? Rodičia Belčugovci napriek chudobe synov v ich úsilí podporujú, všemožne sa usilujú pomôcť im, nie vždy sa im to však darí. A keď chlapci osirejú, sú prinútení pretĺkať sa. životom sami, musia čeliť mnohým životným nástrahám a vďaka chvíľkovej chlapčenskej nerozvážnosti a samopaši sa neraz ocitnú na pokraji priepasti, ktorá by im mohla zahatať cestu k vytúženému cieľu... Z Filipovej knižky zavanie na čitateľa dych mentality a zvykov moldavského ľudu, moldavskej dediny, ktorá v mnohom pripomína našu predvojnovú dedinu, ale zároveň je iná, svojská.
