WHITE, ELLEN GOULDVEĽKÝ SPOR VEKOV
(The Great Controversy)
Gihon, Backnang (DE), 2012
neupravené a úplné vydanie
ISBN 978-3-939979-27-2
náboženská literatúra,
376 s., slovenčina
hmotnosť: 363 g
mäkká väzba
stav: výborný
PREDANÉ
*BIB07*/*juran*/
Biblická budúcnosť sveta.
Veľký spor vekov ponúka pohľad na rozhodujúce otázky života a uvádza nás do zákulisia svetovej politiky. Táto kniha odhaľuje vzrušujúce skutočnosti i povzbudzujúce predpovede, ktoré sa týkajú budúcnosti. Svet sa nachádza uprostred veľkého boja. Vojny zachvacujú národy, láska a súcit sa vytrácajú. Existuje východisko?
Veľký spor vekov odhaľuje krok za krokom obmedzovanie našej osobnej slobody. To je jeden z najnebezpečnejších javov dnešnej doby. Chcete poznať sily stojace za týmto úsilím?
Veľký spor vekov objasňuje aktuálnu situáciu vo svete a ukazuje Boží zámer s jeho ľudom. Kto hľadá odpoveď na dané otázky, určite ich nájde v tejto knihe!
Veľký spor vekov je preložený do viac než 78 jazykov a čítali ho milióny ľudí. Vo svojich rukách máte jednu z najvýznamnejších kníh na svete!
29 Pôvod zla
Mnohých ľudí znepokojuje otázka, prečo existuje zlo a ako vzniklo. Vidia, ako zlo pôsobí, aké strašné následky prináša v podobe utrpenia a smrti. Pýtajú sa, ako môže niečo také existovať, keď vládne nekonečne múdry, láskavý a mocný Boh. Narážajú na tajomstvo, na ktoré nenachádzajú vysvetlenie. Neistota a pochybnosti ich zaslepujú natoľko, že nevidia jasne pravdy zjavené v Božom slove, ktoré sú nevyhnutné pre záchranu. Niektorí ľudia sa pri hľadaní odpovede na otázku, prečo existuje zlo, zaoberajú tým, čo nám Boh nezjavil a preto nenachádzajú odpovede na svoje otázky. Ľudia, ktorí majú sklon pochybovať a filozofovať, tým ospravedlňujú svoj odmietavý postoj k Biblii. Iní nenachádzajú uspokojivé vysvetlenie otázky zla, pretože pretrvávajúce tradície a nesprávne výklady im zatemnili učenie Biblie o tom, aký Boh je, aké sú zásady jeho vlády a ako Boh rieši problém zla a hriechu.
Nie je možné vysvetliť pôvod zla tak, aby sme odôvodnili, prečo vôbec existuje. Môžeme ale získať dostatok informácií nielen o jeho vzniku, ale aj o konečnom riešení otázky zla, aby sa dokázalo, že Boh rieši problém zla láskavo a spravodlivo. Nič iné nezdôrazňuje Písmo tak jasne ako skutočnosť, že Boh nenesie zodpovednosť za vznik zla, že vzbura v nebi nevznikla preto, že Boh svojvoľne odňal niektorej bytosti svoju milosť alebo sa dopustil nejakej chyby v riadení vesmíru. Zlo je votrelec, ktorého existenciu nie je možné zdôvodniť. Je tajomné a nelogické, ospravedlňovať zlo znamená obhajovať ho. Keby sme ho mohli ospravedlniť, keby sme našli príčinu jeho vzniku, zlo by prestalo byť zlom. Jedinú definíciu zla, hriechu, nám uvádza Božie slovo: „Hriech je prestúpením zákona. “ (1 Ján 3,4) Je to prejav nepriateľského postoja proti veľkému zákonu lásky, základu Božej vlády.
Skôr ako sa objavilo zlo, v celom vesmíre vládol mier a radosť. Všetko bolo v dokonalom súlade s vôľou Stvoriteľa. Láska k Bohu bola nad všetkým, stvorené bytosti si vzájomne prejavovali nesebeckú lásku. Kristus, Slovo, jednorodený Boží Syn, bol jedno s večným Otcom - jedno v podstate, jedno v povahe, jedno v úmysle - jediná bytosť v celom vesmíre, ktorá mohla poznať všetky Božie plány a úmysly. Prostredníctvom Krista stvoril Otec všetky nebeské bytosti. „Lebo v ňom je stvorené všetko, všetko, čo je v nebesiach i čo je na zemi, viditeľné i neviditeľné, buď tróny, buď panstvá, buď kniežatstvá, buď vrchnosti. “ (Kol 1,16) Celé nebo uznávalo vládu Krista rovnako ako vládu Otca.
Pretože zákon lásky je základom Božej vlády, šťastie všetkých stvorených bytostí záviselo od ich dokonalého súladu so vznešenými zásadami spravodlivosti. Boh si praje, aby mu každé stvorenie slúžilo z lásky a úcty, ktoré vyvierajú z vedomého ocenenia Božieho charakteru. Nemá záujem o vynútenú vernosť a oddanosť. Všetkým dáva slobodnú vôľu, aby mu mohli slúžiť dobrovoľne.
Jedna stvorená bytosť sa však rozhodla, že túto slobodu zneužije. Hriech vznikol u toho, koho Boh najviac poctil hneď po Kristovi, kto mocou a slávou prevyšoval ostatných obyvateľov neba. Pred svojím pádom do hriechu bol Lucifer (Svetlonoš) prvým cherubom, bol svätý a nepoškvrnený. „ Takto hovorí Pán Hospodin: Ty si pečaťou úmernosti, plný múdrosti a dokonalý čo do krásy. V Edene, v záhrade Božej, si bol; všelijaký kameň drahý ťa pokrýval,... Ty si ten veľký cherub zastierajúci, a odkedy som ťa dal, bol si bohom na svätom vrchu, prechádzal si sa medzi ohnivými kameňmi.
Bol si dokonalý vo svojich cestách odo dňa, v ktorý si hol stvorený, dokiaľ sa nenašla pri tebe neprávosť. “ (Ez 28,12-15)
Lucifer mohol mať i naďalej Božiu priazeň, zástupy anjelov by ho boli i ďalej milovali a ctili, mohol používať svoje veľké nadanie pre blaho iných a na oslavu svojho Stvoriteľa. Prorok hovorí: „ Tvoje srdce sa povýšilo v tvojej kráse; skazil si svoju múdrosť pre svoju skvelosť. “ (Ez 28,17) Znenazdania však začal Lucifer túžiť po sebavyvýšení. „Vydávaš svoje srdce za srdce podobné srdcu Boha.“ „A veď ty si povedal vo svojom srdci:... vyvýšim svoj trón nad hviezdy silného Boha a posadím sa na vrchu slávnostného zhromaždenia Božieho, v najdaľších krajoch severu; vystúpim na výšiny oblakov a budem podobný Najvyššiemu!“ (Ez 28,6; Iz 14,13.14) Namiesto toho, aby vyvyšoval Boha ako zvrchovaný objekt lásky a vernosti všetkých stvorených bytostí, Lucifer sa usiloval o to, aby si získal ich službu a pocty pre seba. Toto knieža anjelov zatúžilo po pocte, ktorú dal večný Otec svojmu Synovi a zatúžilo po moci, ktorá patrila výhradne Kristovi.
Celé nebo radostne oslavovalo Stvoriteľa a odzrkadľovalo jeho slávu. Všetci uctievali Boha a všade vládol mier a radosť. No nebeský súlad začal rušiť falošný tón. V mysliach bytostí, ktoré považovali oslavu Boha za to najdôležitejšie, vyvolali snahy po sebavyvyšovaní neblahé predtuchy. Nebeská rada sa snažila Lucifera presvedčiť. Boží Syn ho upozornil na veľkosť, dobrotu a spravodlivosť Stvoriteľa, ako aj na svätosť a nemennosť jeho zákona. Boh ustanovil v nebi poriadok a Lucifer by zneuctil svojho Stvoriteľa a zničil sám seba, keby sa týmto poriadkom neriadil. Ale varovanie, vyslovené v nekonečnej láske a milosti, v ňom vyvolalo len odpor. Lucifer dovolil, aby ho ovládla žiarlivosť voči Kristovi a začal konať ešte rozhodnejšie.
Lucifer spyšnel svojou slávou a to živilo jeho túžbu po nadvláde. Pocty, ktoré mu nebešťania preukazovali, nechápal ako Boží dar a nebol za ne vďačný svojmu Stvoriteľovi. Vyžíval sa vo vlastnej sláve a vznešenosti a usiloval o to, aby sa vyrovnal Bohu. Zástupy nebešťanov ho milovali a ctili. Anjeli radostne vykonávali jeho príkazy, bol najviac obdarený múdrosťou a slávou. Za knieža nebies však nebeské bytosti uznávali Božieho Syna, veď bol jedno s Otcom v sile a moci. Kristus sa podieľal na všetkých Božích plánoch, no Lucifer nebol do Božích zámerov zasvätený. Tento mocný anjel sa pýtal: „Prečo má byť Kristus vyšší? Prečo má vznešenejšie postavenie ako ja?“
Opustil svoje miesto v bezprostrednej blízkosti Boha a začal medzi anjelmi zasievať nespokojnosť. Pôsobil tajuplne a skryto. Určitý čas skrýval svoj skutočný úmysel predstieranou úctou k Bohu, no pritom sa snažil vzbudiť nespokojnosť so zákonmi, ktorými sa nebeské bytosti riadili a tvrdil, že sú to zbytočné obmedzenia. Hlásal, že anjeli by sa mali riadiť svojou vlastnou vôľou, pretože sú prirodzene svätí. Snažil sa v nich vyvolať sebaľútosť, keď predstieral, že Boh sa k nemu správal nespravodlivo a to tým, že preukazoval najvyššiu česť Kristovi. Tvrdil, že nechce väčšiu moc a česť, aby sa vyvýšil, ale že chce získať slobodu pre všetkých obyvateľov neba, aby dospeli na vyššiu úroveň svojho bytia.
Boh vo svojom veľkom milosrdenstve dlho znášal Luciferovo správanie. Nezosadil ho z jeho vysokého postavenia hneď, keď prvýkrát prejavil nespokojnosť, no ani potom, keď začal šíriť medzi anjelmi svoje lživé dôvody. Znášal ho v nebi ešte dlho. Opätovne mu ponúkal odpustenie pod podmienkou, že uzná svoju chybu a podriadi sa. Boh vynaložil úsilie, aké môže prejaviť len nekonečná láska a nekonečná múdrosť, aby ho presvedčil, že koná nesprávne. Dovtedy v nebi nikto nepoznal nespokojnosť. ...
