KOLNÍK, TITUSRÍMSKE A GERMÁNSKE UMENIE NA SLOVENSKU
Tatran, Bratislava, 1984
príhovor Ján Dekan
fotografie Jozef Krátky
kresby Mária Novotná
prebal Eva Kovačevičová - Fudala
1. vydanie, 5.000 výtlačkov
história, archeológia, publikácie obrázkové,
316 s., slovenčina
hmotnosť: 1853 g
tvrdá väzba s prebalom, veľký formát
Monografia Titusa Kolníka, popredného slovenského archeológa, prvý raz syntetizujúcim spôsobom sprístupňuje všetky významné, na Slovensku nájdené alebo v slovenských múzeách uložené doklady o rímskom a ranogermánskom výtvarnom prejave. Nechýbajú medzi nimi ani unikáty, ktoré by mohli zaujať významné miesto medzi antickými pamiatkami v hociktorom poprednom svetovom múzeu (napríklad polychrómovaná reliéfna doska s Daidalom a Ikarom z Bratislavy-Rusoviec, súbor strieborných nádob a spôn z Krakovian-Stráží, hlava mramorovej sochy cisára Caracallu alebo nedávno objavená pyxida zo slonoviny z Čiernych Kľačian). Cieľom publikácie však nie je upútať čitateľa doteraz neznámymi výtvormi rímskeho umenia, ktoré by azda mohli súperiť s pamiatkami z klasických oblastí, ale predovšetkým ukázať, akým podielom prispieva Slovensko do svetovej pokladnice rímskeho a ranogermánskeho umenia. Čitateľ sa presvedčí, že tento prínos je prekvapujúci a pozoruhodný.
Súčasníkovi sa hĺbkou zobrazenia a silou umeleckej a ľudskej výpovede prihovárajú aj mnohé diela umeleckého remesla. Pomáhajú pochopiť vtedajší myšlienkový a duchovný Svet oveľa lepšie ako celá škála ostatnej materiálnej kultúry. Hlavný zámer práce tkvie v úsilí pomôcť záujemcom o antiku a priateľom umenia nahliadnuť prostredníctvom archeologických nálezov zo Slovenska do bohatstva a rozmanitosti výtvarných hodnôt z doby rímskej a sťahovania národov, teda približne z 1. polovice prvého tisícročia nášho letopočtu na stredoeurópskej periférii antického sveta. Kniha je určená širším čitateľským vrstvám, bude však zaiste užitočná aj pre špecialistov.
PhDr. Titus Kolník, kandidát historických vied, sa narodil 1. januára 1932 v Hrachovišti. Od roku 1954 je pracovníkom Archeologického ústavu SAV v Nitre. Študoval archeológiu a národopis na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a Filozofickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe. V roku 1955 obhájil titul promovaný historik, v roku 1964 titul kandidát historických vied a doktor filozofie. Od počiatku sa špecializuje na štúdium doby rímskej a sťahovania národov. V r. 1964—1965 pôsobil ako štipendista Humboldtovej nadácie na univerzite v Mníchove u významného európskeho špecialistu pre štúdium raného dejinného obdobia, u profesora J. Wernera. Od roku 1970 je korešpondujúcim členom Nemeckého archeologického inštitútu v Berlíne. V roku 1982 mu Slovenská akadémia vied udelila striebornú čestnú plaketu Ľudovíta Štúra Za zásluhy v spoločenských vedách.
Realizoval veľa významných terénnych výskumov lokalít z doby rímskej (Abrahám, Branč, Cífer-Pác, Kostolná pri Dunaji, Milanovce, Očkov, Sládkovičovo, Štúrovo). Pôsobil ako odborný konzultant pri výskumoch rímskej stanice v Stupave (1974—1976), v Rusovciach (od 1979) a v Iži (od 1978). V r. 1961-1964. 1966—1970 viedol Protohistorické a slovanské oddelenie Archeologického ústavu SAV.
Predmetom jeho bádateľského záujmu sú predovšetkým otázky pobytu Rimanov na Slovensku, problematika barbarského, a najmä germánskeho osídlenia v strednej Európe a rímsko-germánske kontakty v 1.—4. stor. n. l.
V posledných rokoch sa intenzívne zapodieva štúdiom pamiatok antického umenia na Slovensku.
V odborných domácich i zahraničných časopisoch publikoval desiatky štúdií a článkov. Je autorom knižných publikácií Skvosty antiky na Slovensku (Tatran 1979), Staroveká plastika (Tatran 1981), Roemerzeitliche Gräberfelder in der Slowakei (Veda 1980).
