PROSTÁ REČ
Slovenský spisovateľ, Bratislava, 1962
edícia Pôvodná poézia
obálka Marián Čunderlík
1. vydanie, 1.000 výtlačkov
literatúra slovenská, poézia
104 s., slovenčina
tvrdá väzba s prebalom, menší formát
stav: dobrý, pečiatky v knihe
5,50 €
*trsos*poe*
V prítomnej zbierke, príznačne nazvanej „Prostá reč“, sa nám Pavel Bunčák ukazuje v novom svetle. Akoby účtoval so svojimi básnickými začiatkami: oprostil výraz, obohatil verš novými, logicky spriahnutými obrazmi a myšlienkami. Predkladá nám lyrické poryvy, zátišia, spomienky na detstvo, na rodný kraj, ponára sa do otázok života a lásky, plynutia aj trvania. Na všetko sa díva akoby pokojným pohľadom, v hĺbke však zvíchreným mladíckym chvením. Vnútorným nábojom týchto veršov je zaiste nostalgia za mladosťou, ale vyvažovaná múdrosťou zrelosti. „Óda na starobu“ je v tomto ohľade typickou jeho básňou, aké čítame v prvej a druhej časti zbierky. Túto intímnu lyriku, ktorá má charakter spovede, vystriedava lyrika občianska, hojne zastúpená v tretej časti zbierky, kde vyspievava svoj osobný, nepatetický, ale o to úprimnejší a príťažlivejší postoj k nášmu dnešku a k nášmu veku. Ukazuje, ako moderný človek, organicky zžitý so socialistickou formou civilizácie, neprestajne chce kráčať vpred, k vyššiemu a lepšiemu životu. Z tohto hľadiska posudzuje seba aj spoločnosť: dobyť čoraz väčší kruh poznania, žiť čoraz dokonalejšie a túžiť byť čoraz dokonalejším. Túto snahu v ňom živí a podporuje umenie, neprestajne hľadiace okolo seba, vidiace minulosť, prítomnosť, ale aj obracajúce zrak do budúcnosti.
