KING, STEPHENTRETIE OKO
(The Dark Half)
Práca, Bratislava, 1992
preklad Veronika Redererová
prebal Juraj Maxon
edícia Knižnica Triumf 3/92
1. vydanie
ISBN 80-7094-280-0
beletria, román, horor,
392 s., slovenčina
hmotnosť: 542 g
tvrdá väzba s prebalom
stav: dobrý
5,00 € PREDANÉ
*H-TV-4(3) rimle
Thada Beaumonta prenasleduje zlá nočná mora v podobe Georgea Starka. Svoj príchod ohlasuje čudným zvukom — Thad počuje hlas tisícov čvirikajúcich vrabcov a v mysli sa mu vynára zlovestná predtucha: Vrabce už zasa letia.
Spisovateľ Thad Beaumont začal pred rokmi písať pod pseudonymom George Stark. Stal sa z neho komerčne úspešný autor kriminálnych „krvákov“. Postupom času zo Starka vyrastie takmer samostatná postava, akoby sa prebudilo k životu „horšie ja“ Thada Beaumonta. Vždy, keď začne písať ďalšiu zo „Starkových“ kníh, akoby sa aj on sám premenil z doktora Beaumonta na pána Starka. Lenže Thad už prekonal svoju životnú a tvorivú krízu, je šťastným otcom dvoch malých dvojčiat a Stark mu začína prekážať. Chce sa ho zbaviť, a tak sa jedného dňa koná pohreb na cintoríne v malom mestečku Castle Rock. Pozostalí však nesmútia, naopak, otvorene dávajú najavo svoju radosť, že sa zbavili nepríjemného príbuzného. Lenže George Stark nie je z tých, čo sa nechajú bez reptania zlikvidovať...
V mestečku Castle Rock ktosi brutálne zavraždí starého vojnového invalida Homera Gamachea. V jeho aute polícia nájde množstvo odtlačkov a ukáže sa, že sú to odtlačky Thada Beaumonta. Lenže Thad má našťastie na čas vraždy skalopevné alibi. Séria ďalších brutálnych vrážd sa odohrá vo Washingtone a v New Yorku, a obete sú vždy istým spôsobom späté s Thadom. Celý prípad vyšetruje castlerockský šerif Pangborn. Jeho podozrenie voči Beaumontovi postupne slabne a aj on sám sa zrazu ocitne vo víre udalostí, ktoré nemôže vysvetliť nijaká logika na svete.
Stredobodom týchto hrôz je George Stark— „horšie ja“ Thada Beaumonta, ktoré ožilo a odtrhlo sa od svojho dvojčaťa. Stark ako neľútostný zabijak ničí všetkých, čo stoja na ceste medzi ním a jeho stvoriteľom. Stark sa blíži a Thad zmobilizuje všetky sily, aby ochránil rodinu a seba. A vtedy sa nad jazerom Castle Lake zjavia sprievodcovia živých mŕtvol na ceste do sveta živých... Komu však pomôžu, po koho si prišli?
Tretie oko je ďalší z románov Stephena Kinga, spisovateľa, ktorého si obľúbili aj slovenskí čitatelia. Je to príbeh hrôzostrašný a pritom skutočný, príbeh o človeku, čo zneužil dar od Boha a svojím vnútorným tretím okom hľadel na veci, ktoré majú ostať pochované v hlbinách podvedomia.
STEPHEN KING žije so svojou manželkou v meste Bangor v štáte Maine. Tento v súčasnosti najúspešnejší svetový spisovateľ napísal niekoľko kníh aj pod pseudonymom Richard Bachman.
Štrnásť
ŠIALENÁ PLNKA
1
Chlapík s idiotsky riedkymi mačacími fúzikmi bol oveľa rýchlejší, než Stark pôvodne predpokladal.
Stark čakal Michaela Donaldsona rovno za ohybom chodby pri dverách jeho bytu. Všetko by prebehlo oveľa ľahšie, keby sa Stark dostal dnu prvý, ako sa mu to podarilo u tej mrchy, ale už letmým pohľadom sa presvedčil, že zámka na dverách, na rozdiel od tej jej, nebola nainštalovaná len tak hala-bala. Mohlo to však aj tak dopadnúť dobre. Bolo neskoro a všetky králiky v králikárni by mali sladko spinkať a snívať o ďatelinke. Donaldson sám by mal byť pripitý a pomalý — ak sa vraciaš domov o štvrť na jednu v noci, asi to nebude z mestskej knižnice.
Donaldson naozaj vyzeral mierne pripitý, ale vôbec nebol pomalý.
Len čo začal cinkať a klinkať zväzkom kľúčov, Stark vystúpil spoza ohybu chodby a švihol britvou. Zamýšľal toho chlapa rýchlo a účinne oslepiť. Potom, o zlomok sekundy prv, ako sa zmôže na čosi viac než prvý výkrik, otvorí Donaldsonovi hrdlo, presekne mu hltan a hrtan a zároveň hlasivky.
Stark sa neusiloval pohybovať potichu. Chcel, aby ho Donaldson počul, chcel, aby sa k nemu obrátil tvárou. Tým mu to uľahčí.
Donaldson sa spočiatku správal podľa očakávania. Stark mu švihol britvou smerom do tváre v krátkom priamom oblúku. Donaldsonovi sa však podarilo trochu uhnúť hlavou nie veľmi, avšak oveľa väčšmi, než Stark rátal. Britva nezachytila oči, ale zviezla sa po čele a odhalila kosť. Plát kože ovisol Donaldsonovi nad obočím ako uvoľnený pás tapety.
,,Pomoc!“ zabečal Donaldson priškrteným barančím hlasom a Starkovi bolo zrazu jasné, že s nim bude mať veľa roboty. Dočerta!
Stark sa k nemu priblížil, britvu držal pred vlastnými očami s čepeľou mierne naklonenou, ako keď toreador zdraví býka pred koridou. V poriadku. Hra sa nemôže zakaždým odvíjať presne podľa vopred určených pravidiel. Špehúňa síce neoslepil, ale z reznej rany na čele sa mu valili litre krvi, a ak malý Donaldson čosi videl, tak len cez lepkavú červenú hmlu.
Švihol Donaldsonovi po krku, a ten mizerák mykol hlavou dozadu tak rýchlo ako štrkáč, keď odskočí z dosahu úderu. Mal neuveriteľnú rýchlosť a Stark sa pristihol, že toho chlapa trochu obdivuje napriek jeho idiotským riedkym mačacím fúzom.
Čepeľ rozrazila vzduch len pol centimetra od chlapovho hrdla. Znovu zakričal o pomoc. Králiky v tomto veľkomeste, v tomto Veľkom červivom jablku, nikdy nespia veľmi tvrdo. Už budú hore. Stark zmenil smer, stiahol čepeľ späť a zároveň sa vypol na špičky a vrhol sa telom vpred. Bol to graciózny baletný pohyb a mal všetko skoncovať. No Donaldsonovi sa akosi podarilo zdvihnúť ruku do výšky krku. Namiesto osudnej rany mu Stark zasadil len sériu dlhých nehlbokých rezných rán, ktoré neskôr policajný patológ označí ako obranné. Donaldson vystrel ruku dlaňou napred a britva mu prešla po všetkých štyroch prstoch v mieste, kde vyrastajú z dlane. Na prstenníku nosil ťažký pečatný prsteň a vďaka tomu ostal prstenník jediný nedotknutý. Ozvalo sa výrazné krátke kovové brinnnk! — keď ostrie prešlo po prsteni a zanechalo v rýdzom zlate jemnú ryhu. Ostatné tri prsty britva čisto odrezala, vkĺzla do mäsa ľahko ako nahriaty nôž do masla. Po preseknutí šliach klesli prsty ako odložené handrové bábky, iba prstenník ostal vztýčený, akoby bol Donaldson v zmätku a hrôze použil na známe vulgárne gesto nesprávny prst.
Keď tentoraz Donaldson otvoril ústa, z celej sily zavyl a Stark pochopil, že odtiaľto už neodíde nepozorovaný. Teraz na to mohol dať krk. Pôvodne si myslel, že sa mu to podarí, lebo Donaldsona nemienil nechať nažive tak dlho, aby stihol zakričať o pomoc, lenže dopadlo to ináč. Napriek všetkému nemal v úmysle nechať Donaldsona nažive. Keď raz načneš takúto špinavú robotu, nemôžeš to nechať, dokiaľ nie je hotová buď robota, alebo ty.
Stark sa vrhol vpred. Presunuli sa po chodbe ďalej, takmer až k dverám susedného bytu. Švihol britvou bokom, aby očistil čepeľ. Jemná spŕška kvapiek sa rozprskla na smotanovo vymaľovanej stene.
Na vzdialenejšom konci chodby sa otvorili dvere a chlap v modrom pyžamovom kabáte s rozstrapatenými vlasmi vystrčil von hlavu a plecia.
„Čo sa tu robí?“ zakričal drsne, čím naznačoval, že ho nezaujíma, ak je tu aj rímsky pápež, večierok už skončil.
„Vražda,“ odvetil Stark konverzačným tónom
