SEVERIN, JEANDOBYVATEĽ MIEST
(Vauban, ingénieur du roi)
Mladé letá, Bratislava, 1976
edícia Stopy
preklad Ružena Jamrichová
ilustrácie Marián Minarovič
1. vydanie, 17.000 výtlačkov
dobrodružné, beletria, román,
200 s., slovenčina
hmotnosť: 310 g
tvrdá väzba
*edic*
„Zďaleka sa ozýva dupot koni. Prenasledujú ma. Môj žrebec, plnokrvník, má v sebe oheň a miluje tmu. Domy, zvonice, fontány, veže sa mihajú pod rojom hviezd. Dajaká hliadka sa nám ledva vyhne; ozbrojenci nás zasypú nadávkami. Stretneme oddiel kavaleristov. Veliteľ zdvihne šabľu na pozdrav, žiada heslo. Pošlem ho do pekla. Zvrtnú sa a hybaj za mnou. Čoskoro budem mať za pätami celé mesto. Pred Mikulášskou bránou prudko zahnem k bašte. Cestu mi prehradí oddiel kopáčov. Precválam vľavo od nich, šúchajúc sa o steny domov. O kus ďalej chlapi ťahajú delo. Pobodnem žrebca, preskočí delo mohutným skokom. Získal som stokrokový náskok pred svojimi prenasledovateľmi. Ale ešte som nevyhral.“ Takto sa Renaud, hlavný hrdina tejto knihy, vracia z obliehaného Namuru, kde bol pre svojho veliteľa Vaubana zistiť údaje o sile nepriateľa. Renaud si chce svojím hrdinským činom získať úctu milovanej Isabelly, ale hlavne pomôcť Vaubanovi, ktorého si hlboko váži, pretože tento rázovitý učenec a maršal Ľudovíta XIV., autor nového systému opevnení a metód ich dobývania, sa ani v zmäkčilom prostredí kráľovského dvora nevzdáva svojich vidieckych zvykov a priamosti, a hoci ho prezývajú „dobyvateľ miest", nemá rád vojnu.
12/ RÍŠA STRACHU
2. júna. Batérie pána de Vauban rozmetali namurské delostrelecké postavenia. Obliehaní odvážali trosky zakrátko umlčaných diel. Nato môj veliteľ prikázal streľbu na odraz. Uštvaný nepriateľ sa zahrabáva do svojich opevnení. Kusy valov sa rúcajú. Na rohu hlavnej bašty sa rozďavuje hlboká diera, do ktorej kanóny búšia ani do nákovy.
Slučka sa zaťahuje, a beda Namuru. Aby sa obliehaní vyslobodili z tuhého obkľúčenia, pokúsili sa dva razy o výpad, ale zakaždým neúspešne. Gróf d’Auvergne, ktorý onoho dňa mal na starosti velenie, nenakomandoval ta ani jazdu.
Na úsvite markíz de Boufflers odvelil granátnikov a dragúnov na útok do predmestia Jambe a zmocnil sa ho po dvojhodinovom boji. Ale poriadne tam pripekalo. Mali sme hodne mŕtvych a ranených.
Tretia paralela sa zaobľuje popri glacise, svahu pod valmi, na dostrel granátnikov z predných opevnení. Umiestnili sem kanóny na kamenné gule, ktoré ostreľujú strelcov na mestských valoch a zasýpajú priekopy pŕškou kamenia.
Sapéri stále postupujú. Dnes ráno dosiahli vonkajšiu priekopu pod hradbami pri Mikulášskej bráne, ktorú zasypali zákopníci. Dnes napoludnie ta vmašírovali zákopnícke batalióny, švajčiarske gardové jednotky a Stoppove regimenty s vytasenými šabľami v ruke, a zmocnili sa vonkajšieho násypu, svahu chrániaceho priekopu.
Nemci sa tu hrdinsky bránili, ale útočné vlny ich pohltili.
Mathieu ešte vedie sapérov okolo hlavnej bašty. Drví ho zimnica, ale za nič na svete by neprepustil niekomu inému svoje miesto. Pohyblivý drevený kryt natrafil na mínu vedľa tretej paralely; a druhý, zasiahnutý guľou, sa priam rozprskol a vyparil, vystavený paľbe z pušiek. Ale Mathieu postupuje, akoby sa bol zaveril, že vlastnoručne dobyje Namur. Teraz mieri k ceste pod hradbami pred podkopníkmi, ktorí si prerážajú cestu a vyústia do priekopy pod polkruhovou baštou, kde je veliteľské stanovište celej hlavnej bašty.
Dnes som sa šable ani nechytil. Som iba očitým svedkom tragédie, ktorú pán de Vauban s nenapodobiteľnou genialitou vpisuje do zeme a brál.
Prieskumníci oznámili príchod Viliama Oranžského, ktorý si buduje mosty cez rieky. Dorazí príliš neskoro.
Obloha sa zaťahuje. Od mora sa valia tmavé mračná, hnané prudkými poryvmi vetra. Že by eskadra pána de Tourville musela uprostred búrky čeliť anglickej flotile?
3. júna. Mohol som to predpokladať. Na svitaní prišiel rozkaz zdvojnásobiť stráže a jazdu. Princ de Condé a maršal d’Humieres to prišli skontrolovať. Kráľovskí mušketier sa nasťahovali do zákopov. Pán de Vauban v slávnostnej uniforme, naježený, metal blesky z očí. A jeho stavitelia ani čo by mali pod krunierom hniezdo sršňov. Iba Cormaillon sa usmieval ako vždy.
Slovom, kráľ navštívil zákopy.
Prišiel o ôsmej ráno s kapitánom telesnej stráže, štyrmi vysokými šaržami a niekoľkými hodnostármi od dvora; pripravili pre nich drobné koníky, nehodné ani fajku močky, naozajstné barany. Jeho Veličenstvo ich odmietlo, na vlastných nohách zišlo do zákopov, a sprievod na čele s pánom de Vauban sa vzdialil.
