JEHO EXCELENCIA EUGEN ROUGON
(Son Excellence Eugene Rougon)
Tatran, Bratislava, 1978
edícia Svetová tvorba (126)
preklad Ondrej Žiška
prebal Pavol Blažo, Miloš Urbásek
1. vydanie, 15.000 výtlačkov
61-861-78
beletria, román, literatúra francúzska
351 s., slovenčina
tvrdá väzba s prebalom
stav: dobrý
1,00 €
*takro*belx-fra*
Keď r. 1876 vyšiel román Jeho excelencia Eugen Rougon, oficiálna kritika ho neprijala práve najpriaznivejšie. No jej názor sa nezhodoval s čitateľským ohlasom. Nečudo, táto vzrušujúca dráma vášne a rozumu, večný súboj muža a ženy nemôže nikoho zanechať ľahostajným. Patrí do rozsiahleho románového cyklu Rougon-Macquartovci, ktorým chcel autor, hlavný predstaviteľ naturalistickej školy Emile Zola, obsiahnuť všetky škály života a premien spoločnosti v období, ktoré tak osudovo poznamenalo celé Francúzsko v období II. cisárstva. Román Jeho excelencia Eugen Rougon je príbehom silného muža a jeho lásky ku krásnej Clorinde. Rougon víťazí nad všetkým a všetkými, zo dňa na deň sa stáva z bezvýznamného človeka cisárovým dôverníkom, aby ho napokon porazila a ponížila slabá žena.
Okrem napínavej zápletky nás na tamto diele zaujme prenikavá sonda do vtedajšieho politického života, podrobnosti zo života cisárskej rodiny a presný prierez sociálnym zložením francúzskej spoločnosti.
V Eugenovi Rougonovi, ako vo väčšine svojich diel, spĺňa si Zola svoj sen o spojení vedy a umenia. Detailne zachytáva osudy svojich hrdinov v ich konkrétnom, presne vymedzenom prostredí. Jeho teória je prísne determinovaná. Určuje ju prostredie a dedičnosť. Spisovateľ má byť iba nestranným pozorovateľom, registrátorom faktov. Sám nazval svoj literárny postup naturalistickým, lebo chcel pri opisovaní života používať metódy prírodných vied, najmä analýzu a experiment. Chcel byť prírodovedcom, ktorý z nadhľadu s fotografickou presnosťou zachytáva človeka ako produkt prostredia. Prostredie je pritom iba vonkajšou kulisou. Drví síce jeho hrdinov, ale na ich osudy nie je vnútorne napojené. No našťastie Zolov talent a pozorovatelské schopnosti stavajú niekedy do protikladu jeho teóriu a prax.
Emile Zola sa narodil 2. apríla 1840 v Paríži v rodine inžiniera. V podvedomí nášho čitateľa je zafixovaný ako najvýznamnejší predstaviteľ francúzskeho naturalizmu. V 19-ich rokoch sa púšťa do písania kritických článkov, neskôr i poviedok. Ťažisko Zolovej literárnej činnosti spočíva v románoch. Obrovský 20-zväzkový románový cyklus Rougon-Macquartovci (s podtitulom Prírodopis a sociálny dejepis jednej rodiny za druhého cisárstva) tvorí jadro tejto časti jeho tvorby. Ďalšie romány: Tereza Raquinová (1867), Magdaléna Feratová (1868), Brucho Paríža (1873), Zabijak (1877), Nana (1880), Germinal (1885), Dielo (1886), Sen (1888), Ľudská beštia (1890), Peniaze (1891), Rozvrat (1892).
Popri románoch písal Zola i drámy a rôzne články a eseje, v ktorých osvetľoval a rozvíjal svoju literárnu koncepciu. Otvoreným listom prezidentovi republiky (Žalujem..., v denníku Ľ Aurore z 13. januára 1898) sa verejne angažoval v smutne preslávenej Dreyfusovej afére.
Zomrel 29. septembra 1902.
