štvrtok 2. júna 2022

JAŠÍK, RUDOLF - NÁMESTIE SVÄTEJ ALŽBETY

JAŠÍK, RUDOLF

NÁMESTIE SVÄTEJ ALŽBETY

Tatran, Bratislava, 1969
edícia Čítanie študujúcej mládeže (16)
doslov Marta Hrušovská
prebal Ján Meisner
1. vydanie (v tejto edícii), 12.000 výtlačkov
61-968-69

beletria, román, literatúra slovenská,
358 s., slovenčina

tvrdá väzba s prebalom, malý formát
stav: veľmi dobrý. prebal ošúchaný

PREDANÉ 

*takro*bels*

Dejiny ľudského rodu od najstarších čias až po dnešok zaznamenali nejeden príbeh lásky mladých ľudí. Každá doba mala svojho Rómea a svoju Júliu. Doba, v ktorej žili Jašíkov Igor a Eva z Námestia svätej Alžbety, postavila medzi milencov na tie časy najneprekonateľnejšiu prekážku — rasovú, ktorú uzákonil v Norimberku „český kaprál“. A tak v baladickom príbehu kresťanského chlapca Igora a mladej Židovky Evy je obsiahnutá aj obludnosť fašizmu.

Poetický vzťah, ktorý dozrieva po večeroch v zvonici kostola, drasticky naruší ponižujúce nariadenie, aby synovia a dcéry Izraela nosili žlté Dávidovo znamenie. Ľudia z Námestia svätej Alžbety, ktorí si donedávna vo svojej chudobe neuvedomovali príslušnosť k rôznym náboženstvám, sú zrazu postavení do dvoch táborov. Jedni, medzi nimi Igor, spočiatku ani dobre nechápu absurdnosť tohto rozdelenia a iba kdesi v kútiku duše v nich dozrieva strašlivé poznanie. Iní, ako bývalý holič Flórik, sa zasa vedia prispôsobiť a ťažia z nešťastia iných.

V tých rokoch, keď ovzdušie bolo pre poctivých ľudí priam nedýchateľné, citový vzťah Igora a Evy rúca mašinéria fašizmu. Udalosti nadobudnú tragický spád. Hodiny a dni sú poznačené smrťou, ktorá začala vyčíňať i v doteraz pokojnom „meste pod viničným vrchom“.

Na konci príbehu ostáva Igor sám, bez Evy, bez matky, bez Eviných rodičov i starého Žida Maxiho. Keď vykoná rozsudok v procese, ktorý sám viedol proti predstaviteľovi moci, ktorá ho obrala o lásku, ocitne sa na moste. Vedľa neho sa vynorí z tmy obuvník Manguš, komunista, ktorý mu bol oporou v najťažších chvíľach. A hoci ešte všade vládne noc, títo dvaja bdiaci ľudia sú predzvesťou brieždenia.

Toľko teda stručne o druhej knihe predčasne zomrelého Rudolfa Jašíka, ktorý iba v torze a náznakoch zanechal svedectvo, že patrí medzi našich najlepších povojnových prozaikov.