FERDYDURKE
(Ferdydurke)
Kalligram, Bratislava, 2004
preklad Jozef Marušiak
obálka Tibor Hrapka
1. vydanie
ISBN 80-7149-711-8
beletria, román, literatúra poľská,
320 s., slovenčina
mäkká väzba
stav: veľmi dobrý, nečítaná
9,00 €
*kocev**h-2-2*
Ferdydurke patrí popri Denníkoch k najprekladanejším dielam Witolda Gombrowicza (1904-1969) a možno povedať, že autor je azda najvplyvnejším poľským prozaikom dvadsiateho storočia. Obrovská intelektuálna hodnota jeho diela - mal široké filozofické ambície, bol prenikavým kritikom súčasnej civilizácie, kultúry, spoločnosti - sa pričinila o výrazné miesto tohto spisovateľa na panteóne modernej svetovej literatúry.
Witold Gombrowicz (1904 Maloszyce - 1969 Vence) patrí k výnimočným spisovateľom v dejinách literatúry - vzhľadom na autorskú filozofiu, spôsob konštruovania textov a silu jeho jazyka. Neúnavne viedol spor s poľskou tradíciou a históriou, tento spor však hol iba východiskovým bodom pre tvorbu textov v tejto tradícii a histórii zakorenených a zároveň univerzálnych.
Do literatúry vstúpil v druhej polovici tridsiatych rokov poviedkovou knižkou Pamietnik z okresu dojrzewania (Zápisník z čias dozrievania), po ktorej nasledoval roku 1937 román Ferdydurke. V auguste roku 1939 na palube zaoceánskej lode Chrobry cestuje do Argentíny, kde ho zastihne začiatok vojny. Rozhodne sa zostať v Argentíne, prihlási sa na poľskom veľvyslanectve v Buenos Aires a odvodová komisia ho uzná za neschopného vojenskej služby. Žije zo skromnej podpory, anonymne píše do novín. Píše ďalšie diela (Ślub, 1953, Transutlantyk, 1953, Pornografia, 1960) a s priateľmi ich prekladá do španielčiny. V rokoch 1947 - 1955 pracuje ako úradník v Banco Polaco v Buenos Aires. Roku 1951 Gombrowicz začína spolupracovať s Literárnym inštitútom v Paríži, kde neskôr vychádzajú jeho diela, publikuje na stránkach mesačníka Kultura. Od roku 1958 v Poľsku neboli jeho diela oficiálne publikované, z času na čas boli dovolené iba inscenácie jeho divadelných hier. V máji roku 1963, keď dostal pozvanie Fordovej nadácie na ročný pobyt v Západnom Berlíne, opustil Argentínu. Z Berlína odišiel do Paríža a Royaumontu, kde strávil tri mesiace v dome Cercle culturel - spoločnosti organizujúcej medzinárodné stretnutia osobností literárneho, umeleckého a vedeckého sveta. Tu stretol Mariu Ritu Labrosseovú, kanadskú romanistku. s ktorou sa neskôr oženil. V týchto rokoch publikoval román Kozmos (1965 ) a monumentálny Denník (1966), roku 1966 sa presťahoval do Vence neďaleko Nice. Zomrel roku 1969 na zlyhanie pľúc.
Za literárnu tvorbu dostal cenu Nadácie A. Jurzykowského v New Yorku (1966). prestížnu medzinárodnú cenu vydavateľov Prix Formentor (1967), v roku 1968 bol navrhnutý na Nobelovu cenu.
