SLOVÁCI V MAĎARSKUzborník materiálov z vedeckej konferencie s medzinárodnou účasťou 30.9. - 2.10. 1992 Bratislava
Matica slovenská, Martin, 1994
zostavili Eva Balážová, Genovéva Grácová
edícia Teória a výskum
séria Vedecké zborníky
obálka Pavol Menich
fotografie Filip Lašut
ISBN 80-7090-273-6
zborník, história
420 s., čb fot., slovenčina
hmotnosť: 464 g
mäkká väzba
stav: dobrý, pečiatky
PREDANÉ
*bib14* in *H-bar*FR
Slováci v Maďarsku v rokoch 1944-1949
FRAŇO BARTOŠEK
Kým pristúpim k danej téme, pokladám za potrebné vysloviť tento názor a súčasne stanovisko:
Celé desaťročia nebolo možné na Slovensku hovoriť o Slovákoch v Maďarsku úplnú pravdu. Nepochopiteľným tabu sa stalo priam obdivuhodné vzplanutie národného povedomia v rokoch 1944-1948 vo všetkých oblastiach, kde vtedy Slováci v Maďarsku žili. A keď sa koncom roku 1948 skončila výmena časti obyvateľstva, zavreli sa úplne brány republiky k Slovákom v Maďarsku. Nezriedka s obviňujúcim zdôvodnením, že sa nepresídlili. Oficiálna ČSR prestala mať záujem o slovenské menšiny v európskom zahraničí, osobitne v Maďarsku. Pražský centralizmus nechápal túto problematiku. Odpísal ju v znamení falošného internacionalizmu.
A tak boli Slováci v Maďarsku od roku 1949 vystavení znovu surovému národnostnému útlaku, aký nemá páru v Európe a možno ho smelo prirovnať ku genocíde.
Keď totiž odchádzal z Maďarska na Vianoce roku 1948 posledný transport presídlencov, mali sme podrobne zmapovanú krajinu, vedeli sme o všetkých obciach a mestách, kde žili v tom čase Slováci. Dospeli sme dokonca k záveru, že na začiatku roku 1949 žilo približne toľko Slovákov v Maďarsku ako Maďarov na Slovensku.
Čo všetko sa udialo po tomto termíne, ako protichodne sa vyvíjala národnostná politika na ľavom a na pravom brehu Dunaja, to prenechávam na zhodnotenie iným. Mojou úlohou je dnes zaoberať sa obdobím od skončenia druhej svetovej vojny po rok 1949, teda tými štyrmi rokmi a niekoľkými mesiacmi, ktoré priniesli pre Slovákov v Maďarsku zásadné zmeny, ale aj jedinečnú aktivitu. Zobudili sa driemajúce sily, uvoľnila sa energia, aby sa prejavila v jedinečnej aktivite. Keďže zrazu zmizla mocenská štruktúra utlačovateľa, obdivuhodne vyklíčili sľubne nového rozvoja. Bolo to hrdinské obdobie s prvkami revolučnosti. Dnes, pravdaže, celkom zabudnuté a obchádzané. No história nášho národa by nebola úplná bez znalosti tohto obdobia. Chcem o tom podať svedectvo ako oriamy a zainteresovaný účastník.
Určitým prológom tohto obdobia boli roky 1938-1945, teda od okupácie južného Slovenska horthyovským vojskom až po koniec vojny, ktorý bol na jednotlivých územiach Maďarska časovo rozdielny, a to podľa toho, ako, kde a kedy prechádzal front. Časový rozdiel predstavoval týždne, mesiace, až celý polrok. Týchto šesť rokov maďarskej nadvlády neostalo bez vplyvu na anyaroszág, teda trianonské Maďarsko. Napriek protislovenskému teroru vládnej moci a početným atrocitám, ktoré sú zdokumentované a známe len čiastočne. Krvavé konflikty bezprostredne po okupácii sa odohrali v čase, keď sa ešte nezačala vojna. Peštianska vláda bola prinútená k určitým ústupkom v národnostnej politike voči Slovákom, no nie z veľkorysostí a určitej tolerancie, ale z nevyhnutnosti. Bratislava totiž začala uplatňovať účinnú metódu reciprocity. Tak mohli vzniknúť dve gymnáziá - v Šuranoch a v Košiciach, Slovenská jednota, Spolok svätého Vojtecha v Maďarsku atď. Ich činnosť sa výlučne obmedzovala na okupované územie. Na základe účinného uplatnenia princípu reciprocity sa však mohli niektoré centrá, najmä Slovenskej jednoty, preniesť do hlavného mesta, kde sídlila i Slovenská hospodárska banka. Kým do slovenských gymnázií sa nedostal ani jeden študent z trianonského Maďarska, Slovenskej jednote sa podarilo zriadiť oblastný sekretariát v Békešskej Čabe, Spolok svätého Vojtecha sa účinne presadzoval na okolí Budapešti a inde, slovenskí vysokoškoláci, ktorých bolo ku koncu vojny v Budapešti už okolo stovky, sa stretali a veľa diskutovali so svojimi kolegami pochádzajúcimi zo slovenských rodín. A stretali sa a hovorili spolu ľudia vlastne na všetkých úrovniach. Čím viac sa blížil koniec vojny a črtala sa katastrofálna maďarská prehra, tým vyhľadávanejšími sa stali tieto ľudské kontakty, ktoré nedokázala vládna moc ustrážiť. Všetko to zohralo pozitívnu úlohu pri obrovskom vzplanutí záujmu o všetko slovenské bezprostredne po vojne, v čase absencie utláčateľskej moci.
Tento úvod je nevyhnutný pre pochopenie ďalšieho dramatického vývoja. Jeho určitú zložitosť ešte komplikovala skutočnosť teritoriálnej odlúčenosti oblastí obývaných Slovákmi. Nejestvovalo nič, čo by ich zjednocovalo. Veď aj vládna politika sa sústredila na dezintegráciu, na čím väčšiu nepriechodnosť jednotlivých oblastí a na čínsky múr medzi Slovákmi v Maďarsku a Slovenskom. A tak prvou rozhodujúcou úlohou po vojne sa stala ideová a organizačná integrácia Slovákov v Maďarsku
