Vitajte v mojom antikvariáte!

Chcete mať prehľad o najnovších prírastkoch? Zadajte svoju e-mailovú adresu do kolónky "Prírastky kníh na e-mail" v ľavom stĺpci a na váš e-mail príde maximálne jedna správa denne.

Alebo sa staňte členom stránky na Facebooku.
https://www.facebook.com/groups/ripakovantikvariat/
Vyberte si to, čo je Vašej duši najbližšie.

Ak sa Vám niečo zapáči, napíšte mi na
riporipo@gmail.com
Postup bude nasledujúci :

a.) uveďte tituly, o ktoré máte záujem
b.) uveďte Vašu adresu, prípadne telefón
c.) skontrolujem dostupnosť kníh a následne vám pošlem pokyny na platbu vopred. Na dobierku, po zlých skúsenostiach, neposielam.
d.) Dáte mi avízo o zrealizovaní platby.
e.) Po obdržaní platby na môj účet vám knihy do troch dní posielam

Jednoduché, však? )

ANTIKVÁRIUM (magyarul)

Ha Magyarországról van, és bármelyik könyv érdekelné, kérjük írjon a riporipo@gmail.com címre. A könyvek küldhetök postán. Ha átutazóban van Kassán, a megrendelt könyveket személyesen is átveheti.

sobota 15. februára 2020

HOFFMANN, GABRIEL - KATOLÍCKA CIRKEV A TRAGÉDIA SLOVENSKÝCH ŽIDOV V DOKUMENTOCH

HOFFMANN, GABRIEL
HOFFMANN, LADISLAV

KATOLÍCKA CIRKEV A TRAGÉDIA SLOVENSKÝCH ŽIDOV V DOKUMENTOCH
S 21 pôvodnými článkami uverejnenými v rokoch 1945-1965 vo viacerých časopisoch, autormi rôznej ideologickej a politickej príslušnosti

G-print, Partizánske, 1994
ISBN 80-85587-03-3

história, II. svetová vojna,
236 s., slovenčina
hmotnosť: 300 g

mäkká väzba
stav: dobrý, pečiatky v knihe

15,00 € PREDANÉ

*bib14*






Štúdie
Ivan Kamenec

„Snem Slovenskej republiky a jeho postoj k problému židovského obyvateľstva na Slovensku v rokoch 1939-1945. ” (Článok vedeckého pracovníka Historického ústavu SAV. Autor ani v minulosti, ani v prítomnosti nepatril medzi prívržencov Slovenského štátu, napriek tomu doslovne tu citovaný článok je svedectvom skutočnosti, že Slovenský snem a mnohí pracovníci vo vyšších funkciách usilovali sa zavádzanie a platnosť protižidovských opatrení a zákonov všemožne brzdiť. )

Na konci r. 1942 židovská otázka na Slovensku v takej podobe, ako sa nastolila po 6. 10. 1938, resp. 14. 3. 1939, bola takmer vyriešená. Dve tretiny slovenských židov bolo z územia štátu vyvezené a ostatok žil na Slovensku v hospodárskej, spoločenskej a občianskej izolácii, v stálom strachu a neistote pred budúcnosťou. V tejto situácii napísal jeden z aktérov riešenia židovskej otázky na Slovensku Anton Vašek s určitou dávkou hrdosti, že táto otázka sa v slovenskom štáte usmerňovala vždy v zmysle právneho poriadku a zákonov. Desiatky zákonov, vládnych nariadení a vyhlášok dosvedčujú, koľko pozornosti venovali zákonodarcovia štyrom percentám občanov Slovenskej republiky - židovským obyvateľom. Podľa 6. § ústavy Slovenskej republiky zákonodarná moc pre celé územie štátu prislúchala slovenskému snemu. Napriek tejto skutočnosti sa slovenský snem zúčastňoval svojimi rozhodnutiami na riešení židovskej otázky iba čiastočne, pričom však niektoré z jeho zákonodarných činov možno v tomto smere považovať za medzníkové.

Židovskou otázkou na Slovensku v rokoch 1939-1945 sa domáca slovenská historiografia zaoberala málo a interpretovala ju dosť zjednodušene. Nechávala viac priestoru zahraničným autorom, ktorí sú však v prevažnej miere tiež silne ovplyvnení svojimi subjektívnymi politickými, resp. citovými motívmi. Skúmanie židovskej otázky na Slovensku v rokoch 1939-1945 je dôležité aj z toho dôvodu, že ďaleko prerástla svoj vlastný rámec, keďže v tomto období sa stala jedným z najaktuálnejších vnútropolitických problémov štátu. V boji o interpretáciu židovskej otázky a prenášame jej riešenia do praktickej politiky sa stretávali v ostrých konfliktoch základné mocenské a ideologické prúdy Slovenskej republiky. A práve v týchto zápasoch má svoje špecifické miesto slovenský snem, inštitúcia, ktorá mala - a niekedy sa o to aj snažila - v autoritatívnom režime symbolizovať demokratickú formu vlády.

Tvrdenie, že židovská otázka sa na Slovensku objavila až na jeseň 1938, by bolo zastieraním skutočnosti. Vyskytovala sa tu už najmenej od poslednej tretiny 19. stor. Prejavovala sa v hospodársko-sociálnej a náboženskej podobe, pričom sa veľmi silno vyhrocovala pre Slovensko zvlášť citlivými nacionálnymi prvkami. Z týchto faktorov sa v slovenskej spoločnosti vyvinul akýsi podvedomý antisemitizmus, sčasti hospodárskoobranného, sčasti náboženského zafarbenia, ktorým si viaceré slovenské politické strany a smery podľa potreby radikalizovali svoj sociálny a nacionálny program. Ojedinelé pokusy malých židovských skupín či jednotlivcov o vzájomné zblíženie nenašli vážnejší ohlas ani na židovskej, ani na slovenskej strane. Postupná, prirodzená asimilácia, aká prebiehala v západnej Európe, bola na Slovensku v dôsledku predchádzajúceho vývoja len v začiatkoch a nemohla znateľnejšie ovplyvniť celý problém. Navyše v období predmníchovskej republiky začala na Slovensko prenikať ideológia sionizmu, ktorá podchytávala židovské obyvateľstvo, najmä mládež, v duchu vyhraneného židovského nacionalizmu.

Udalosti z jesene 1938 a z jari 1939 posunuli židovskú otázku do celkom inej polohy. Politickú moc na Slovensku uchopila Hlinkova slovenská ľudová strana (HSĽS), vo svojom programe otvorene počítajúca s antisemitskými náladami, ktoré chcela náležite využiť na upevnenie svojej politickej pozície. V tomto ohľade bola pre ľudákov priaznivá aj medzinárodná situácia. Slovensko sa dostalo do mocenskej a ideovej sféry nacistického Nemecka, ktoré žiadalo od svojich spojencov a satelitov radikálne riešenie židovskej otázky. Tak sa stal zo židovského problému aj dôležitý zahraničnopolitický faktor ľudákov, ktorým sa podľa potreby oháňali pred Nemeckom ako argumentom svojej politickej spoľahlivosti a lojality.

Už krátko po vzniku autonómie vyhlasovali vedúci slovenskí politickí činitelia otvorene, že na Slovensku sa pristúpi k riešeniu židovskej otázky. Boli to však viac iba deklaratívne vyhlásenia, pretože na Slovensku