LINDGRENOVÁ, ASTRIDPIPPI DLHÁ PANČUCHA NASTUPUJE NA LOĎ
(Pippi Långstrump går om bord)
Mladé letá, Bratislava, 1970
preklad Jaroslav Kaňa
ilustrácie Karel Teissig
1. vydanie, 5.000 výtlačkov
66-127-70
beletria, rozprávky, literatúra švédska, knihy pre deti,
112 s., slovenčina
hmotnosť: 427 g
tvrdá väzba
stav: dobrý, pečiatky
9,90 € PREDANÉ
*bib19* in *H-bar*FR
Z cesty sa ozývalo dupkanie mnohých nôh, veľa rečí a smiechu. Bol tam Tommy s batohom na chrbte, Annika v novučičkých bavlnených šatách, ich pani učitelka a všetci spolužiaci okrem jedného, neboráka, ktorého rozbolelo hrdlo v deň výletu. A na čele všetkých šla Pippi na svojom koni. Za ňou sedel Pán Nilsson s vreckovým zrkadielkom v ruke. Púšťal so zrkadielkom slnečné prasiatka a bol velmi spokojný, keď sa mu podarilo vrhnúť prasiatko Tommymu do očí.
Annika bola naskrze presvedčená, že v ten deň bude pršať. Bola si tým taká istá, že sa bezmála už vopred hnevala. Ale predstavte si, ako sa občas šťastie usmeje — slnko ustavične svietilo, hoci šli na výlet, a Annike sa od radosti rozohrialo srdce, ako vykračovala po ceste v novučičkých bavlnených šatách. Ostatne všetky deti vyzerali veselé a nadšené. Na okraji cesty bolo plno čerkáčov a na jednom mieste zazreli lúku plnú púpavy. Všetky deti si zaumienili, že cestou domov si natrhajú kytice čerkáčov a púpavy.
— Taký prekrásny deň, — vzdychla Annika a hádzala očkom po Pippi, ktorá sedela na koni vzpriamená ako generál.
— Veru, tak dobre som sa necítila odvtedy, čo som sa bila s černošským boxerom v San Franciscu, — prisvedčila Pippi. — Chceš si trocha zajazdiť?
Pravdaže chcela a Pippi zdvihla Anniku na koňa. Ale keď to videli ostatné deti, ani ony nemohli odolať a chceli jazdiť. Pippi im to dožičila. Rad-radom. Pravda, Annika a Tommy jazdili o kúsok dlhšie ako ostatné deti. Bolo tu však dievčatko, ktoré tlačila topánočka. Pippi jej dovolila, aby stále sedela za jej chrbtom. Ale Pán Nilsson ju ťahal za vrkoč, len čo sa dostal k nej.
Cieľom výletu bola hora, ktorá sa volala Zázračná pre svoju zázračnú krásu. Keď prišli už takmer do cieľa, Pippi zoskočila zo sedla, potľapkala koňa a prihovorila sa mu:
— Nosíš nás tak dlho, že máš právo byť ustatý. Nemá zmysel drieť donekonečna.
Potom niesla koňa na svojich mocných rukách, až prišli na malú rúbaň v lese, kde ich pani učiteľka zastavila. Pippi sa obzrela a zvolala:
— Hej, Zázraky, poďte sem, uvidíme, kto je mocnejší!
Ale pani učiteľka jej vysvetlila, že v hore nie sú zázraky. Pippi bola veľmi sklamaná.
...........................................................................................
... posledná veta ...
Napokon sa celkom stratili.
