Hmmm..., knihy...
Keď ma za ,,totáča“ vyhodili z vysokej školy, urazená a nahnevaná na celý svet som si povedala: Keď ma táto socialistická vlasť nechce mať vysokoškolsky vzdelanú, tak asi chce mať zo mňa robotníka. Nuž, hor sa do monteriek! VSS, VSŽ... No nie, pŕŕŕ! Trošku som vytriezvela. Dobre, robotník, ale...
Treba trošku zamestnať aj hlavu, nie len ruky... Jasné!!! Mám to! Knihy! Idem vyrábať knihy! Východoslovenské tlačiarne, heuréka!
A tak sa zo mňa stal knihár. Pekne za pásom, na dve zmeny. Namiesto fajčiarskej prestávky som si robila čítacie prestávky. Bola som tá, čo číta. Tá, čo vie vylúštiť krížovku v časopise. Hlava pomaly chladla, rýchlosť pásu sa stávala priam vykorisťovacou. Knihy – neknihy, stačilo. Podávať knihy na pás, alebo ich odtiaľ odoberať môžu aj tí bez maturity. Začala som sa obzerať po niečom inom. No áno. Ale za socializmu meniť zamestnanie? Neexistuje! Kto raz niekam nastúpil, pracoval tam celý život až do dôchodku. Nastal poplach. Zasadla protifluktuačná komisia. Zachránila ma maturita a paragraf nevyužívanie kvalifikácie. Zlatá maturita (sic!)!
A tak sa zo mňa stal kníhkupec. Ostala som pri knihách, to som v tej chvíli pokladala za najdôležitejšie. Dokázala som cez noc prečítať horúcu novinku a ráno už som vedela čo ponúkam. Zlaté časy! Vybudovaná stála klientela, beletria na jednej strane, literatúra faktu na druhej, viac aj menej odborné knihy na tretej. Hotové nebo! (Áno, mali sme aj detské oddelenie, ale tomu som sa snažila vyhýbať čo to len šlo...) Krásne prežité roky. Až do chvíle, kým najväčšiu sieť kníhkupectiev kúpila nechvalne známa firma Ja a Ty. Kinder manažment sa začal predbiehať v počte najviac napísaných e-mailov. Nezmyselné príkazy, ešte nezmyselnejšie zákazy...a noví kolegovia (zásadne s titulom pred menom – na tom manažéri trvali), ktorí tvrdili zákazníkovi, že kniha Pícha a predsudok neexistuje, lebo počítač ju nenašiel... Stačilo. Načim bolo treba zmeniť zamestnanie.
A tak sa zo mňa stal knihovník. (Heh, a nebola to knižnica pre deti a mládež J .) Akademická pôda, naozaj zaslúžené tituly pred aj za menom. Kultivované vystupovanie. Druhé hotové nebo! Áno, odtiaľ pôjdem do dôchodku. Ale človek mieni a ...
Príkaz z ministerstva znel jasne: 40 % pedagogických aj nepedagogických zamestnancov musí opustiť školu...
Známi si ma doberajú: Ostáva Ti už len knihu napísať, alebo aspoň preložiť. J
Nie, nie, takéto ambície naozaj nemám.
A pomenovanie môjho vzťah ku knihám nechám s úctou na Vás ostatných.
