VILLETTE I., II.
(Villette)
Tatran, Bratislava, 1972
edícia Hviezdoslavova knižnica (200)
preklad Jozef Máček
prebal Emil Bačík
1. vydanie, 20.000 výtlačkov
román, beletria, literatúra anglická
696 s., slovenčina
tvrdá väzba s prebalom
stav: dobrý
PREDANÉ
*barpe*belx*
Charlotte Bronteová, autorka románu Villette, bola najplodnejšia a umelecky najvyspelejšia z troch literárne činných sestier Bronteových, okolo diela ktorých bolo od sklonku minulého storočia až podnes veľa búrlivých a nekompromisných polemík. Najlepšou odpoveďou na ne sú desiatky životopisných diel o týchto svojráznych autorkách a neutuchajúci záujem čitateľov na celom svete o literárne dedičstvo večne živé, ktoré vzišlo z citlivých sŕdc túžiacich po troche lásky a tepla, aby zmiernili pálčivú bolesť, sklamanie a beznádej.
Ako v Jane Eyrovej a Shirley aj v románe Villette, ktorý neprávom zostával trochu bokom, ústrednou témou sú osudy mladej anglickej ženy z minulého storočia, ktorá stojí v živote osamelá a odkázaná sama na seba. Román Villette prináša okrem ostatných kvalít Ch. Bronteovej aj veľké majstrovstvo opisu, bystrý pohľad, ktorý mieri do jadra vecí, a ženské zmierenie s trpkou skutočnosťou. Predsudky, ktoré sputnávajú rozlet ženského pokolenia, tiesnia i našu hrdinku Luciu, ktorá cíti a vie. že by mohla v živote veľa dokázať, a preto odchádza z dedinského prostredia priam do víru veľkomesta; chce sa však vznášať na vlastných krídlach, chce byť nezávislá a voľná, chce sa živiť sama a podľa vlastnej vôle utvárať si život, preto sa stáva učiteľkou angličtiny. No jej zámery sa tým nekončia a sústavne sa prebojúva k vyšším métam. Lenže všetky jej kroky a počiny sú na jej dobu nezvyklé, zvláštne a v očiach „tých vyšších“, ktorí podceňovali prácu a nemali porozumenia pre široké vrstvy ľudu, zarážajúce a hodné pohŕdania. Takto sa za svojho pôsobenia vo veľkomeste Villette stretáva s mnohými triednymi, názorovými i povahovými rozpormi a zápasmi, ktoré by však nemuseli byť také vyhranené, keby bolo v ľuďoch viac vôle po dorozumení a chápaní tých druhých. Nie sú to myšlienky revolučné svojou formou, ale v podtexte odbojné proti spoločenskému poriadku tej doby, ktoré dosiahli svoje splnenie až v našich časoch, keď sa i ženám umožnilo plnšie sa uplatniť v živote, keď sa práca stala pre človeka cťou a keď sa pracujúce vrstvy stali základom spoločnosti. V tomto ohľade teda táto jedinečná žena-spisovateľka predbehla svoju dobu, keď nás od kapitoly ku kapitole vedie pútavo, so zmyslom pre humor, kritiku i sebakritiku vlastnými zážitkami od strastného detstva až po vyvrcholenie svojej ľúbosti.
