Môj vzťah ku knihám...
Už ako dieťa malé som mala pozitívny vzťah ku knihám. Ešte ani do školy som nechodila a už ma písmenká lákali. A tak som rodičov s knihami naháňala: „Mami, oci, aké je toto písmenko?“ Posledné škôlkarské prázdniny pred nástupom do prvého ročníka boli pre mňa prelomové – naučila som sa čítať. Toto bol začiatok môjho hobby, môjho koníčka, mojej záľuby – čítanie kníh. Na prvotinu sa nezabúda, tou bola kniha Budkáčik a Dubkáčik od Jozefa Cígera Hronského. Pre malé dieťa nádherný príbeh dvoch malých prasiatok, nevedela som sa od nej odtrhnúť. Táto moja pôvodná sa niekde zapotrošila, ale mám zámer si v najbližších dňoch túto knihu zadovážiť z nejakého antikvariátu. Prvá je totiž prvá J
Počas školských čias moje kroky často smerovali do školských knižníc, kde som nasávala atmosféru starých, ale aj nových kníh. Čítavala som si tam, brávala som si knihy domov. Patrilo to k mojím školským časom. V čase prázdnin som zase rada sedávala na balkóne, či v záhrade a ako ináč, opäť s knihou v ruke. Čítala som a prenášala sa ďaleko od reality do príbehov z kníh.
Neskôr, keď som už začala pracovať, knihy som si začala kupovať sama, prípadne boli často krát darom pre mňa k mojím sviatkom, ale aj mojimi darmi pre iných. Času je v tejto dobe veľakrát pomenej, ale vždy si rada sadnem k nejakej dobrej knihe, zrelaxujem, odbehnem si na chvíľu z reality, dozviem sa niečo nové, ale aj obohatím svoju slovnú zásobu.
Ostávam verná svojej záľube a naďalej so sebou ťahám všade do sveta spolu s batožinou aj pár kníh. Neoslovilo ma totiž čítanie z mobilov, tabletov, či čítačiek...kniha je kniha. Ten pocit, keď si kúpite knihu, otvoríte ju, cítite vôňu papiera, ohnete roh strany, aby ste vedeli kde ste prestali čítať, podčiarknete si niečo zaujímavé...A pri knihách z antikvariátu je to úplne o inom. Z tých na vás dýcha atmosféra doby, kedy boli vydané, ľudí, ktorí ju vlastnili, čítali. Pre mňa niečo úžasné.
