Literárny a umelecký časopis slovenský
časopis
48 s., slovenčina
mäkká väzba, veľký formát
stav: zachovalý
PREDANÉ
*bib19**h-bar-LF*
„VATRA" LITERÁRNY A UMELECKÝ ČASOPIS, vychodí v prvej polovici každého mesiaca. - Predplatné v tuzemsku na celý rok Kčs 50. -, pre študentov Kčs 40. -. V cudzozemsku Kčs 70. -. V Amerike Kčs 80. -. Jednotlivé číslo Kčs 5 -. - Administrácia „Vatry“ Grösslingova ulica 68. Príspevky, knihy, časopisy ráčte zasielať na redaktora Augustina Načina, Bratislava, Grösslingova ulica číslo 63.
OBSAH 8—9. ČÍSLA „VATRY":
V tomto čísle uverejňujú svoje práce: BORIN. - RA. -MILKO URBAN (Pokračovanie na budúce). - JOŽO NIŽNÁNSKY. - JULIA DIVINSKÁ. - ANT. AUG. BANIK. -ANDREJ DOBROTA. - JÁN GRENČÍK (BAZOV). - IVAN BAZOV. - Okrem toho uverejňujeme ako ukážku z novej knihy (Editino očko) od GEJZU VÁMOŠA: »Moja malá Macka«. - V rubrike "Cudzozemskí spisovatelia" prinášame ukážky z literatúry francúzskej, slovinskej, poľskej a horvatskej. - V literárnom a um. svete: K prekladu Hviezdoslavovej »Hájnikovej ženy« do maďarčiny. - Nový smer v literatúre. - Nové diela Dostojevského. - Ako píšu niektorí literáti. - Na riečici. - Výtvarné umenie je zastúpené Bazovským, Strakom, Žabotom, Krutekom a Fullom.
Z ADMINISTRÁCIE:
Tí noví predplatitelia, ktorí prvé čísla VI. ročníka »VATRY« ešte neobdržali, nech nám odpíšu, aby sme im tieto mohli odoslať.
Ct. odberateľov »VATRY« znovu upozorňujeme na zaplatenie predplatného. Jedine rýchlym zaplatením predplatného bolo by nám umožnené »VATRU« vydávať riadne, čoho si i sami veľmi želáme.
Rozširujte „VATRU" a žiadajte ju všade. Je jediným literárnym a umeleckým časopisom slovenským!
********************************************************************************
V knihe BIBLIOGRAFIA SLOVENSKÝCH A INOREČOVÝCH NOVÍN A ČASOPISOV Z ROKOV 1919-1938 o ňom píšu:
VATRA vychádzal od februára 1919 v Ružomberku. Zakladateľom Vatry bol Karol Sidor a jej cieľom bolo, byť časopisom slovenskej stredoškolskej mládeže. Spočiatku literárno-umelecký časopis sa vykryštalizoval po odchode Vavra Šrobára, za ideového vplyvu Karola Sidora, na časopis s politickou tendenciou ľudáckou a z toho vyplývajúcim katolíckym náboženským zameraním.
Na počiatky tejto orientácie časopisu spomína Vavro Šrobár: „… po výjdení niekoľkých čísiel nového časopisu Sidor, Borin dostali sa pod vplyv vodcov ľudovej strany; začali písať do klerikálneho Slováka. Toto nemohlo zostať bez účinku na VATRU. Je pochopiteľné, že novej orientácie, ktorá nijak nevyplývala z programu VATRY, si začala všímať iné skupiny mladej literárnej generácie a podrobovali ju kritike. MLADÉ SLOVENSKO si napr. všímalo Sidorovu dvojtvárnosť: „… pôsobí veľmi smiešnym dojmom, keď Sidor sofisticky uvažuje o tom, ako má konať „drobnú politickú prácu od človeka k človeku“ odporúčaním strany, ku ktorej cíti najviac sympatií, ako má rozširovať orgány tejto strany — „ktorej môže veriť, že nič iné, iba blaho národa je jej posledným cieľom a úmyslom“ a pritom ďalej píše, že sa celá študujúca katolícka mládež nikdy a nikde neosvedčila za jednu stranu“. Zo skupiny okolo VATRY, ktorá zanikla v septembri roku 1925, vyrástlo viacero literátov, ktorí tvorili v duchu katolicizmu a väčšinou pôsobili na poli publicistiky a žurnalistiky. K najvyšším umeleckým cieľom z tejto skupiny dospel Milo Urban.
