BÚRLIVÉ VÝŠINY
(Wuthering Heights)
Tatran, Bratislava, 1973
edícia Meteor (55)
preklad Viera Bukvová-Daxnerová
prebal Karol Rosmány
4. vydanie, (v Tatrane 3.), 55
61-365-73
román, beletria, literatúra anglická,
318 s., slovenčina
tvrdá väzba s prebalom
2,50 € stav: dobrý, prebal ošúchaný, neautorské venovanie *takro*belx-eng*
Román Búrlivé výšiny vyšiel v Anglicku pred sto rokmi, v čase, keď tam vládol sladkastý, naparfumovaný a neprirodzený sloh a keď vymyslené city romantických hrdinov museli sa prifarbiť na cukríkovú farbu, keď tzv. ženské romány (podľa slov G. Romieu) boli „ctihodným rumančekovým čajom a sentimentálnosťou ozdobenou belasými stužkami“. A tu zrazu dielo Emily Bronteovej ukázalo smelou rukou rozpitvané srdcia, lásku, nazvanú jej pravým menom, vibrujúcu, obnaženú náruživosť, neresti, nenávisť, zúfalstvo! Nie div, že v prvej chvíli pokrytecká časť verejnosti vyhlasovala romány sestier Bronteových za „nemravné“. Až po Emilinej smrti pochopili všetci veľkoleposť tohto strašného a mocného diela. Shorter ho nazval „najznamenitejším pomníkom ženskej geniality v devätnástom storočí“. Dobell vyhlásil Búrlivé výšiny za román celkom výnimočný a napísal: „Jeho moc je absolútna, titanská; od prvej do poslednej strany je hrozný a pravdivý... a ukrutný k čitateľovi. Sme ohromení, keď sa dozvedáme, že ho napísalo skromné, neskúsené dievča. “ Maeterlinck napísal o nej: „Emily Bronteová nikdy nemilovala, nikdy nepočula na ceste krásny zvuk krokov milého, a jednako ona, čo umrela v dvadsiatom deviatom roku ako panna, lásku poznala, o láske hovorila, prenikla jej najneuveriteľnejšie tajnosti, takže tí, čo najväčšmi milovali, zavše sa spytujú, ako pomenovať svoj cit, keď sa od nej dozvedia o cestách a mystériách lásky, pri ktorej všetko je vedľajšie a bledé... Usmievame sa nevinnosti, s akou krúži okolo vonkajších skutočností lásky, ale odkiaľ vie o skutočnostiach vnútorných, o všetkom, čo má náruživosť najhlbšie, najnelogickejšie, najneočakávanejšie, najnepravdepodobnejšie a najvecnejšie pravdivé? Emily mala smelosť, náruživosť, samostatnosť sveta vo svojej duši. “
