DOM S DVOMA AMORMI
Tatran, Bratislava, 1973
edícia Hviezdoslavova knižnica (219)
zostavil a doslov Karol Rosenbaum
prebal Emil Bačík
1. vydanie, 5.000 výtlačkov
61-382-73
literatúra slovenská, beletria, poviedky
324 s., slovenčina
tvrdá väzba s prebalom
stav: dobrý, neautorské venovanie
0,90 €
*hroda**bels*
Ivan Horváth (1904 — 1960) — patrí k tým autorom, ktorých právom možno nazvať zložitými umeleckými osobnosťami. Vysokú umeleckú kultúru, rozhľadenosť po svetovej literatúre, úsilie o novú podobu našej literatúry, ako aj umeleckú osobitosť, ktorou sa odlíšil nielen od staršej literárnej generácie, ale aj od svojich generačných druhov, skúmateľ i orientovaný čitateľ zaregistruje už pri prvom dotyku s dielom Ivana Horvátha.
Horváthova próza, ako väčšina próz mladej, nastupujúcej generácie, chcela zdôrazniť predovšetkým osud indivídua, jeho citový život, preto si všímala konflikty vyplývajúce z jeho sily alebo slabosti. Bol to obrat od osudov národa k osudom jednotlivca. Ivan Horváth je súčasťou tohto literárneho smerovania od celku k indivíduu. Nadto ide v jeho próze o vlastný prínos, o nový prístup k realite človeka, o umelecky nový prístup, o lyrizmus, ktorý nespočíval v naturalizme slovenskej lyrickej prózy tridsiatych rokov (Ondrejov, Chrobák, Figuli, Švantner), ale vychádzal z pozorovania človeka, jeho vnútorných emócií, za ktorými sa autor ponáral do svojich postáv, prípadne ich vyvolával v ich predstavách...
Človek Horváthovej prózy včleňuje sa do spoločnosti, žije v nej, prichádza so svojím vkladom ľudských vlastností a odchádza z nej, pretože je v nej zraňovaný; no odísť mimo ľudský priestor nemôže; vracia sa k prírode, k spomienkam na mladosť alebo sa rozhoduje vykonať zdanlivo oslobodzujúci skutok, ktorým sa vykupuje od rozličných závislostí. Horváthov človek je determinovaný, a to tým, že nemôže prekonať sám seba, že sa nemôže oslobodiť od seba samého. Aj keď sa zdanlivo jeho postavy vymykajú z presného spoločenského zatriedenia, poskytujú mnoho podnetov pre poznávanie človeka, a to ani nie natoľko ľudských vlastností (tie neraz vynikajúco predstavili kritickí realisti) ako skôr ľudských situácií, položení, stavov...
