ROĽNÍCKE POVSTANIE 1831Zborník príspevkov prednesených na konferencii
Roľnícke povstanie na východnom Slovensku v roku 1831
a jeho miesto v triednych bojoch poddaného ľudu
Košice 15.-16. október 1981
Východoslovenské vydavateľstvo, Košice, 1984
edícia Knižnica Historica Carpatica
obálka Jozef Michaláč
1. vydanie, 600 výtlačkov
83-033-84
história, dejiny
164 s., slovenčina
hmotnosť: 389 g
tvrdá väzba
stav: dobrý, bez prebalu
15,00 € PREDANÉ
*bib12*
ZDRAVOTNÍCKE OPATRENIA PROTI CHOLERE V ROKU 1831
MARTA JIROUŠKOVÁ
Prastarou oblasťou výskytu cholery je India a východný Pakistan, predovšetkým oblasť dolného toku Gangy, Brahmaputry a Indu. Cholera sa tu vyskytuje endemický. Podmienky pre vznik choroby sú v týchto oblastiach veľmi dobré. Najvhodnejším miestom je husto obývaná časť delty Gangy, kde ľudia žijú vo veľmi zlých hygienických pomeroch a kde sa odpadky splachujú priamo do vody. Situáciu ešte zhoršujú pútnici v čase náboženských slávností. Ochorenie sa rozširuje hlavne v tých mesiacoch, keď je relatívna vlhkosť vplyvom monzúnových dažďov (od mája do polovice júla) vysoká.
Práve preto, že cholera pochádza z Indie, nazýva sa cholera indica, alebo dnes väčšinou cholera asiatica. Pri klasickom priebehu cholera začína bolesťami v bruchu a prudkými hnačkami, ktoré sprevádza vracanie. Tak nastáva veľká strata vody a elektrolytov. Po krátkom čase (12 hodín) hnačky prestávajú a chorý sa dostáva do kolapsového stavu, má nízky krvný tlak a často až nehmatateľný tep. Koža je vyschnutá a nepružná, pokrytá lepkavým potom, sliznice sú suché, hlas chrapľavý. Ak chorý toto štádium prežije, môže nastať pomerne rýchla rekonvalescencia. Od roku 1817 začala cholera prechádzať hranicu Prednej Indie. Sírila sa do bližších i vzdialenejších štátov, najmä počas vojen. Výbuchy ochorenia a prvé epidémie spadajú do čias, keď sa Indiou začali pochody anglických vojsk a púte k posvätným miestam. Odvtedy, čo cholera prekročila hranice Indie, vo svete sa vyskytlo 6 pandémií cholery. Do Európy prvý raz vnikla roku 1829, a to do Orenburgu v Rusku, kde však hneď v zime zanikla. V roku 1830 však znovu napadla Rusko, prišla tam cez Perziu. Dostala sa na sever Ruska, ba aj do Moskvy. Prenikla do Poľska a roku 1831 cez Halič i do Nemecka a Rakúska. Roku 1832 sa dostala zo Sliezska do Čiech. Potom postupne postihla všetky európske štáty, dokonca bola zavlečená do Kanady a Spojených štátov severoamerických.
Do Poľska preniesli choleru cárske vojská, ktoré prišli potlačiť povstanie poľskej šľachty v novembri 1830. Zavlečenie cholery do Poľska vyvolalo V Uhorsku zdesenie. Choleru predchádzali poplašné chýry o vysokej úmrtnosti. Proti jej rozšíreniu sa urýchlene začali robiť opatrenia.
V Rakúsku panovníckym dekrétom zo dňa 2. 11. 1830 boli nariadené prvé preventívne opatrenia. Koncom roku vyšla Zpráva pro úřady k zachování zdraví... s výstrahou před vpádem a nakazením ... v ruském císařství panujícího moru — úplavice — cholera morbus, s prostředky ku přetržení jeho rozšiřování se. Na najvyšší rozkaz vydané v Budíne 1830 roku. Bola to úprava pre zdravotné komisie a kontumačný personál, ktorá vyšla aj v jednotlivých ľudových rečiach.
Na hraniciach ríše v Haliči sa vytvorili vojenské strážne kordóny na obmedzenie pohybu obyvateľstva. Miestodržiteľská rada Uhorska po správe, že cholera vypukla už aj pri haličských hraniciach (v ruskom meste Satanove), začiatkom roku 1831 na haličské a sedmohradské hranice vyslala osobitných kráľovských komisárov, ktorí mali za úlohu pripraviť potrebné opatrenia a zariadiť nad nimi dozor. Úsek od Trenčianskej po Užhorodskú župu bol podriadený hlavnému županovi Zemplínskej župy grófovi Antonovi Mailátovi, sedmohradský úsek barónovi Žigmundovi Perénimu, vicedirektorovi krajinského komisariátu. Cesty a chodníky vedúce cez pohraničné hory strážilo vojsko i občianski strážcovia. Zemplínska župa dávala napr. v zmysle nariadenia miestodržiteľskej rady zo dňa 28. decembra 1830 zatarasiť okrem jedného všetky priesmyky na hraniciach a urobila aj ďalšie opatrenia, ktoré nariadili kráľovskí komisári (stráže, doprava a predymovanie pošty, skúmanie pasov). V župách sa zriadili osobitné proticholerové komisie, v ktorých dôležitá úloha mala pripadnúť župným lekárom. Miestodržiteľská rada chcela zriadiť dezinfekčné (predymovacie) stanice na dezinfekciu listov a tovaru (pre Šariš v Komárniku, pre Zemplín vo Virave, pre Brežskú župu vo Vereckách, pre Užhorodskú v Užoku) aj na uhorských hraniciach. Uhorská dvorská kancelária bola tej mienky, že táto druhá ochranná čiara (okrem celoríšskej) je zbytočná. Rade sa nariadilo pridŕžať sa celoríšskej úpravy zo dňa 22. januára. Ochranné línie ostali teda len v Haliči. Miestodržiteľská rada Uhorska takto ponechala opatrenia v platnosti, neponáhľala sa ich odvolať. Vzhľadom na to, že cholera vypukla v niektorých obciach tarnopoľského a czortkovského kraja, uhorskí kráľovskí proticholeroví komisári odišli do Ľvova, aby sa poradili s tamojším guberniom o spôsobe styku medzi Haličou a Uhorskom. Ďalšiu žiadosť miestodržiteľskej rady (16. marca), aby v prípade nebezpečenstva mohla vo vlastnej pôsobnosti zariadiť všetko, čo je potrebné, kancelária s poukázaním na celoríšske opatrenia (28. marca) znovu zamietla. Zazlievala jej dokonca aj vyslanie komisárov. Onedlho nato, keď cholera v Haliči
