GRIČSKÁ ČARODEJNICA III.
SOKYŇA MÁRIE TERÉZIE
(Grička vještica)
(Suparnica Marije Terezije)
Smena, Bratislava, 1972
preklad Ján Jankovič
obálka Renáta Vlachová
95.000 výtlačkov
73-017-72
beletria, román, literatúra chorvátska
576 s., slovenčina
hmotnosť: 575 g
tvrdá väzba
Nie náhodou prichádza čitatelom do rúk ďalší zväzok rozsiahleho románu Marije Jurič Zagorky GRIČSKÁ ČARODEJNICA. Možno povedať, že už prvé dva zväzky sa stali u nás akýmsi, nazvime to „ľudovým“ bestsellerom, pričom je známe, že výrazný úspech knihy, najmä úspech bestselleru, nemožno predvídať ani vysvetliť. A dovoľme si ešte pohľad trochu sociologický: ak človek dnes popri iných možnostiach, kde sa môže slobodne rozhodnúť a vybrať si, siahne po knihe, dá sa to kvalifikovať ako výrazný prejav kultúrnej aktivity a ozajstného záujmu o knihu.
Ak by sme sa teda spýtali, čo najviac púta na tomto románe, nepochybne by sme dostali niekoľko typov odpovedi: modus vivendi vtedajšej spoločnosti, voči ktorému sa autorka netají svojou kritičnosťou, romantika prostredia, v ktorom sa dej odohráva, nežná a čistá láska mladých, pekných ľudí, boj dobra so zlom a najmä — napätie od začiatku do konca.
Autorka nesklame čitateľov ani v treťom zväzku nazvanom SOKYŇA MÁRIE TERÉZIE. Dej sa z Chorvátska prenesie na viedenský panovnícky dvor, odhalí politické napätie vytvárané na jednej strane absolutistickou panovníčkou Mariou Teréziou a na strane druhej jej osvietensky zmýšľajúcim synom Jozefom. Historicky stroho známe fakty pôsobia neobyčajne pútavo a plasticky doplnené o intímny pohľad do zákulisia kráľovskej rodiny, intríg vládychtivých jezuitov, dvorných klebiet, závisti a nenávisti. V tomto prostredí pokračuje príbeh romantickej lásky mladej manželskej dvojice: kapitána dvornej stráže Sinišu Vojkffyho a jeho krásnej ženy Nery, kráľovninej dvornej dámy.
Nič netušiaca mladá dvojica sa dostane do šialeného víru dvorných intríg, čo akoby patrili k vtedajšiemu bontónu. Obaja sa stávajú zbraňami v rukách mocnej, nie však nezraniteľnej, no zato tvrdej panovníčky, ktorá necitlivým zasahovaním do ich osudov chce riešiť svoje osobné problémy.
Úsilie autorky zachytiť aspoň čiastočne dobovú fresku, podať pravdivé svedectvo o dvore Márie Terézie, živo vykresliť zápas o politickú moc, ukázať pohľad na pestrú viedenskú ulicu a život mešťanov tých čias a napokon — do tohto všetkého vložiť osudy ľudí, hnaných mocou do najfantastickejších situácií plných neočakávaných zvratov, sa už stretlo s úspechom. Nepochybne splní aj očakávanie čitateľov, najmä tých, ktorí sa už s GRIČSKOU ČARODEJNICOU v predchádzajúcich zväzkoch zoznámili.
STOLÁR
Bolo to na druhý deň po slávnosti v Schönbrunne. Siniša čakal Neru vo svojom viedenskom byte. Spolu s Filipom, ktorý medzitým vyzdravel, usiloval sa skrášliť byt kvetmi. No podchvíľou ustal vo svojom nadšení a smutne sa zamyslel. Odkedy bol v zámku kňažnej Vilmy, do duše mu vnikol nepokoj, ktorý kalil radosť zo stretnutia. Spomenul si na včerajšok. Netešilo ho vidieť, ako si jeho ženu všetci obzerajú a obdivujú. Cítil, že vo chvíli, keď cisár Jozef okolo neho prechádzal, sa niečo stalo. Ešte nezabudol na pohľad, akým na ňu cisár pozrel.
Včerajší deň rozdúchal podozrenie, ktoré mu do srdca zasiala Vilma.
„Je možné, že mladý cisár jej dvorí?“
Pred domom zastal dvorný koč so štvorzáprahom. Siniša zazrel Neru a zabudol na všetko. Vybehol jej oproti.
Vošla svieža a veselá a objala ho.
— Každý piatok dostanem voľno, — povedala mu ešte vo dverách. — A možno i častejšie. Jedinou cestou k nášmu šťastiu je vo všetkom vyhovieť kráľovnej.
Sadli si za stôl a rozhovorili sa o paláci, o kráľovnej a o slávnosti. Keď prešli do salóna, Nera si sadla na diván. Siniša sa k nej naklonil a zahľadel sa jej do očí.
— Prečo si bola včera taká veselá?
— Veselá? Nemala som veľkú radosť.
— Vieš, vtedy po rozhovore s cisárom Jozefom.
— Ach, áno, to bolo chvíľu po tom, ako mi kráľovná oznámila, že ma pustí za tebou.
— Cez celú slávnosť si bola veselá ...
— Nevšimol si si, že po celý čas som hľadela iba na teba? Bol si taký krásny. Pýšila som sa tebou a myslela som na to, ako sa stretneme.
— Nera, naozaj ma máš rada?
— Nevďačník! — Nera nežne láskala Sinišu, no on sa zrazu ozval:
— Nera, povedz, môže sa z vďaky zrodiť láska?
— Z vďaky, ako to?
— Povedzme, že muž zachráni dievčaťu život. Ona sa o tom dozvie a z vďačnosti sa doňho zaľúbi.
— Vďaka nie je láska. Láska vzniká sama od seba.
