CHRISTIE, AGATHANAKONIEC PRÍDE SMRŤ
(Death Comes as the End)
Mladé letá, Bratislava, 1986
preklad Bohuslav Kompiš
ilustrácie František Hübel
2. vydanie, 74.000 výtlačkov
66-040-86
kriminálka, detektívky,
224 s., slovenčina
hmotnosť: 198 g
mäkká väzba
stav: veľmi dobrý
1,40 € DAROVANÉ EGJAK
*bib12*
Agatha Christie sa zúčastnila mnohých výprav na Blízky východ so svojím manželom archeológom. Skúsenosti a poznatky získané pri vykopávkach ju inšpirovali, aby napísala tento detektívny príbeh zo starého Egypta. Aj pred štyritisíc rokmi sa ľudia milovali a nenávideli, závideli si moc a bohatstvo a vedeli sa preň zabíjať. Neexistovali síce policajní inšpektori a nikto neskúmal odtlačky prstov, Agatha Christie sa však bez moderných kriminalistických postupov zaobíde. Vyzná sa v psychológii a vie rovnako dobre brnknúť na citlivú strunku čitateľovi ako do hĺbky vypracovať psychologickú motiváciu konania svojich postáv a pritom majstrovsky vykresliť atmosféru strachu, kde každý každého podozrieva a každý každého sa bojí. Takáto atmosféra panuje v rodine zádušného kňaza Imhotepa, ktorému umiera jeden člen rodiny za druhým a vždy to vyzerá ako nešťastná náhoda, prirodzená smrť alebo pomsta zo záhrobia...
3
Renisenb zavolala Henet do svojej izby.
Henet pribehla, ale keď uvidela Renisenb stáť so zlomeným amuletom v ruke pri otvorenej kazete na šperky, náhle zastala. Renisenb sa na ňu zadívala prísne a nahnevane.
-To ty si položila kazetu do mojej izby, však, Henet? Chcela si, aby som našla tento amulet? Chcela si, aby som jedného dňa...
-Prišla na to, kto má druhú polovicu, - dopovedala Henet. - Vidím, že si sa už dovtípila. Vždy je dobre vedieť, na čom človek je. Nie, Renisenb?
Henet sa zlomyseľne zasmiala.
- Chcela si, aby ma to poznanie zranilo, - povedala Renisenb, potláčajúc rozčúlenie. - Ty rada ľuďom ubližuješ, však, Henet? Nikdy nepovieš nič rovno do očí: Len čakáš a čakáš, kým príde tá pravá chvíľa. Ty nás všetkých nenávidíš, však? Vždy si nás nenávidela.
- Čo to hovoríš, Renisenb ? Som presvedčená, že to nemyslíš vážne!
Jej hlas však neznel plačlivo, zaznieval v ňom potmehúdsky, víťazoslávny tón.
- Chcela si zasiať svár medzi mňa a Kameniho. Nuž, to sa ti nepodarilo.
- Pekne od teba, že vieš tak odpúšťať, Renisenb. Si celkom iná ako Nofret, či nie?
- Nehovor o Nofret!
- Možno tak naozaj bude lepšie. Kameni nielenže je pekný, ale má aj šťastie, však? A podľa môjho názoru bolo pre neho veľkým šťastím aj to, že Nofret zomrela v pravý čas. Mohla kvôli nemu narobiť plno nepríjemností s tvojím otcom. Asi by sa jej nebolo páčilo, že si berie teba. Nie veru, to by sa jej vôbec nebolo páčilo. Myslím, že by bola určite hľadala spôsob, ako váš sobáš prekaziť. A nepochybujem, že by ho bola našla.
Renisenb si ju premeriavala s chladným opovrhnutím.
- Mala si vždy jedovatý jazyk, Henet. Picháš ním ako škorpión. Ale mňa sa ti nepodarí urobiť nešťastnou.
- To je skvelé, nie? Musíš byť zaľúbená až po uši. Veď Kameni je krásny mladý muž a okrem toho vie, kedy má zanôtiť ľúbostnú pesničku. Ten vždy dosiahne, čo chce, to bezpochyby. Skutočne ho obdivujem. Vždy vyzerá taký prostý a bez falše.
- Čo sa mi to pokúšaš nahovoriť, Henet?
- Len ti hovorím, že Kameniho obdivujem. A som dokonale presvedčená, že je naozaj úprimný a priamy. Myslím, že nepreháňam. Všetko je to tak, ako v tých príbehoch, čo zvyknú rozprávať na bazári. Pekný mladý pisár sa ožení s dcérou svojho pána a dostane s ňou dedičstvo a potom s ňou žije šťastne a spokojne až do smrti. Obdivuhodné, aké úžasné šťastie máva vždy taký pekný mladý muž.
- Nemýlim sa, - zvolala Renisenb. - Ty nás skutočne nenávidíš!
- Ako môžeš niečo také vôbec vysloviť, Renisenb, keď vieš, že som vám všetkým slúžila ako otrok, odkedy zomrela tvoja matka?
V jej hlase však stále zaznieval skôr zlomyseľný, víťazoslávny, zaliečavý tón, než zvyčajné plačlivé bedákanie.
Renisenb pozrela na kazetu a hlavou jej náhle prebleslo ďalšie poznanie.
- A nikto iný, len ty si dala do tejto kazety aj náhrdelník so zlatými levmi. Nezapieraj, Henet! Hovorím ti, že to viem celkom určite.
Henetina potmehúdska radosť zrazu pohasla.
- Nevedela som si pomôcť, Renisenb. Bála som sa...
- Ako to myslíš, čoho si sa bála ?
Henet k nej pristúpila bližšie a stíšila hlas.
- Dala mi ho ona... Nofret. Krátko pred smrťou. Dala mi viac darčekov. Nofret bola velkodušná a štedrá. Ach, áno, bola veľmi štedrá
- Skôr by som povedala, že si ťa dobre platila.
- Nenazýváš to práve najslušnejšie, Renisenb, ale hovorím ti úplnú pravdu. Dala mi náhrdelník s levmi, ametystovú sponu a ešte zopár vecí. A potom, keď prišiel ten chlapec s tou povedačkou, že videl ženu s takým náhrdelníkom na krku... naľakala som sa, uznaj. Dostala som
