VERNE, JULESPÄTNÁSŤROČNÝ KAPITÁN
(Un capitaine de quinze ans)
Mladé letá, Bratislava, 1969
edícia Klub mladých čitateľov
preklad Štefan Kocián
doslov Ján Boor
ilustrácie Ondrej Mariássy
4. vydanie, 17.000 výtlačkov
66-014-69
beletria, dobrodružné, román
396 s., slovenčina
hmotnosť: 731 g
tvrdá väzba
stav: dosky uvoľnené od knižného bloku, bez prebalu, neautorské venovanie
PREDANÉ
*piska*
KAPITOLA 10
Ďalšie štyri dni
Dick Sand bol teda kapitánom Pútnika. Nestrácal ani chvíľku, aby sa rozvinuli všetky plachty.
Už sme spomínali, že cestujúcim ostávala jediná nádej: dostat sa do niektorého prístavu na americkom pobreží, aj keď nie do Valparaísa. Dick Sand chcel najprv zistiť smer a rýchlosť Pútnika. K tomu potreboval naniesť každý deň na mapu vzdialenosť zistenú meračom rýchlosti a buzolou. Na lodi bol aj osobitný merač rýchlosti s ciferníkom a ukazovateľom, ktoré veľmi presne udávajú rýchlosť za určitý čas. Tento jednoduchý, užitočný nástroj mohol lodi preukázať veľké služby, ba aj černosti čoskoro vedeli, ako s ním pracovať.
Ostávala už len jediná možnosť omylu: morské prúdy. Na jej vylúčenie nestačí odhad. Len hvezdárske pozorovania by mohli dosiahnuť presný výsledok. Nuž a mladý plavčík ešte nedokázal robiť takéto pozorovania.
V istej chvíli pomýšľal Dick Sand aj na to, že dopraví Pútnika späť na Nový Zéland. Plavba by netrvala tak dlho a bol by tak aj urobil, keby sa vietor, ktorý bol až doteraz nepriaznivý, nebol obrátil. Bolo teda výhodnejšie zamieriť k Amerike.
A naozaj, vietor fúkal od severozápadu a stále mocnel.
Bolo len treba využiť ho a preplávať pod jeho náporom čo najväčší kus cesty.
Dick Sand sa teda rozhodol, že rozvinie všetky plachty Pútnika.
Na brig-golete má predný sťažeň štyri štvorhranné plachty. Hlavný sťažeň naproti tomu nesie menej plachiet. Na dolnom rahne má brigantínu, na hornom vrcholovku. Konečne na prove, na čeleňovom sťažni, sú napnuté tri plachty čeleňové.
Plachty čeleňové, brigantína, vrcholovka a stehlové plachty sa ľahko ovládajú. Možno ich rozvinúť aj z paluby, lebo nie sú priviazané k rahnám lanami, ktoré by sa museli najprv uvoľniť.
Naproti tomu pri plachtách predného sťažňa je potrebná oveľa väčšia zručnosť. Ak ich treba napnúť, musí sa liezť po povrazových rebríkoch, či už do koša predného sťažňa, či už na rahná bramové, alebo na vrchol. A to nielen vtedy, keď ich treba napnúť alebo uvoľniť, ale aj vtedy, keď sa ich plocha má zmenšiť. Treba liezť po šliapniciach, povrazoch zavesených pod rahnami, a pracovať iba jednou rukou, lebo druhou sa treba držať. Je to nebezpečné pre toho, kto na to nie je zvyknutý. Hojdanie a kolísanie lode, ešte citeľnejšie na vysokých sťažňoch, údery plachiet, vzdúvaných silnejším vetrom, to všetko môže ľahko zhodiť človeka do vody. Bola to pre Toma a jeho druhov vskutku nebezpečná práca.
Našťastie vial mierny vetrík. Hojdanie a kolísanie bolo dosť mierne.
Keď sa vybral Dick Sand na znamenie kapitána Hulla na miesto katastrofy, Pútnik mal rozvinuté iba čeleňové plachty, brigantínu, veľkú prednú a košovú plachtu. Aby loď uviedol do pohybu, sta-
