VERNE, JULES
DVA ROKY PRÁZDNIN
(Deux ans de vacances)
Mladé letá, Bratislava, 1977
edícia Knihy J. Verna
preklad Peter Ždán
ilustrácie Ondrej Máriassy
5. vydanie, 74.000 výtlačkov
knihy pre deti, dobrodružné
304 s., slovenčina
hmotnosť: 437 g
tvrdá väzba, papierový prebal
2,50 € stav: dobrý, chrbát vyblednutý
PREDANÉ stav: veľmi dobrý, nepoužívaná *BIB09*
Ostrov, či pevnina? To bola neodbytná a vážna otázka, ktorou sa najväčšmi zapodievali Briant, Gordon a Doniphan. Pre svoje povahy a inteligenciu sa stávali skutočnými náčelníkmi tohto malého sveta. Často sa o tom zhovárali, mysliac na budúcnosť, zatiaľ čo najmladší sa venovali iba prítomnosti. Či už bola táto zem ostrovom alebo kontinentom, bolo zjavné, že nepatrí do tropického pásma. Dalo sa to vidieť na rastlinstve, duboch, bukoch, brezách, jelšiach, boroviciach a jedliach rôznych odrôd, na početných myrtovitých a lomikameňovitých rastlinách, ktoré sa vôbec nevyskytujú v stredných oblastiach Tichomoria. Zdalo sa dokonca, že toto územie musí byť na vyššej zemepisnej šírke ako Nový Zéland, čiže bližšie k južnému pólu. Mohli sa teda obávať, že zimy sú tu veľmi tuhé. Pôda v lese na úpätí skalnej vyvýšeniny bola už pokrytá hrubým kobercom opadnutého lístia. Iba borovice a jedle si zachovali ihličie, lebo sa obnovuje postupne a nikdy neopadne naraz.
— Preto si myslím, — poznamenal Gordon na druhý deň po tom, ako pripravili loď na stále bývanie, — že bude rozumné, keď sa neusadíme natrvalo na tejto strane pobrežia.
— I ja som tej mienky, — povedal Doniphan. — Ak budeme čakať, kým sa zhorší počasie, potom už bude neskoro hľadať nejaké obývané miesto, ktoré môže byť stovky míľ ďaleko!
— Len trpezlivosť! - ozval sa Briant. - Veď je ešte len polovica marca.
— Nuž hej, - pokračoval Doniphan, - pekné počasie môže trvať až do konca apríla a za šesť týždňov sa dá prejsť pekný kus cesty...
— Ak by nejaká cesta bola, — namietol Briant.
— A prečo by nebola?
— Pravdaže, — prisvedčil Gordon. — Lenže keby aj bola, či vieme, kam nás zavedie?
— Ja viem len toľko, — odpovedal Doniphan, — že by bolo rozumné odísť zo škunera ešte pred príchodom mrazov a dažďov, a preto nesmieme vidieť na každom kroku ťažkosti!
— Radšej ich predvídať, — namietol Briant, — než sa bláznivo odvážiť na cestu cez krajinu, ktorú nepoznáme!
— Ľahké je, - odpovedal ostro Doniphan, - nazvať bláznom každého, kto je inakšej mienky!
Doniphanova odpoveď azda mohla vyvolať nové Briantove námietky a zmeniť tak rozhovor na škriepku, ale tu zakročil Gordon.
— Škriepka nič neosoží, — povedal, — a ak sa chceme stadeto dostať, musíme sa najprv dohodnúť. Doniphan správne hovorí, že sa treba bez meškania vydať na cestu, ak sme blízko nejakej obývanej krajiny. Ale či je to možné! — spytuje sa Briant. A v tomto má aj on pravdu!
— Dočerta, Gordon! — rozohnil sa Doniphan, — či už pôjdeme hore na sever, či sa pustíme na juh, alebo zamierime na východ, nakoniec predsa len voľakde musíme prísť...
— Áno, ak sme na pevnine, — povedal Briant, — ale sotva, ak sme na ostrove a ak je tento ostrov pustý!
— A preto musíme najprv zistiť, kde sme, — odpovedal Gordon. — Opustiť Chrt, keď ani nevieme, či je aj na východe more, alebo nie...
— Ech! Práveže on nás opustí! — zvolal Doniphan, vždy náchylný tvrdohlavo sa pridržiavať svojej mienky. — Na tomto brehu neodolá náporom jesenných búrok!
— To pripúšťam, - odvetil Gordon, — ale jednako musíme najprv vedieť, kam ideme, než sa odvážime do vnútrozemia.
Gordon hovoril tak presvedčivo, že sa Doniphan voľky-nevoľky musel podvoliť.
— Som ochotný ísť na výskumy, — povedal Briant.
— Ja tiež, — doložil Doniphan.
— Ochotní sme všetci, — povedal Gordon, — lenže by bolo nerozumné vláčiť maličkých na prieskum, ktorý môže byť dlhý a únavný; preto myslím, že na to postačia dvaja-traja.
— Veľká škoda, — poznamenal Briant, — že tu nie je nablízku nejaký vyšší kopec, z ktorého by sa dal terén lepšie preskúmať. Nanešťastie sme v nížine, a ani keď sme boli ešte na mori, nezbadal som nikde na obzore ani jediný vyšší vrch. Zdá sa, že je tu len táto skalná vyvýšenina za pobrežným lesom. Ďalej sú akiste lesy, roviny a močiare, cez ktoré preteká rieka. Jej ústie sme už preskúmali.