VÁŠOVÁ, ALTA7,5 STUPŇA CELZIA
Mladé letá, Bratislava, 1984
ilustrácie Karol Ondreička
1. vydanie, 10.000 výtlačkov
knihy pre deti, sci-fi,
256 s., slovenčina
hmotnosť: 442 g
tvrdá väzba s prebalom
stav: veľmi dobrý, na predsádke malé venovanie
1,00 € PREDANÉ
*BIB09* in **S6P**
V katastrofickej sci-fi od Alty Vášovej sa v centre diania ocitá spoločnosť detí. Do popredia sa okrem iných dostávajú tri typy detských hrdinov — vedecký typ. hravý typ — v príhodnej chvíli sa však u neho uvoľňuje energia a zmysel pre praktičnost’ — a typ, u ktorého sa snúbi talent športovca s vedomosťami.
Deti majú veľký zmysel pre objavovanie. Svoje objavy berú veľmi vážne, zaujmú ich naplno, a čo je dôležité, ich záujmy sú ešte bez postranných úmyslov — ide im iba o vec. Autorka svoju knihu postavila na týchto detských vlastnostiach a bez váhania im prisúdila vedúcu úlohu v boji proti prírodnej anomálii a zároveň tým nastavila zrkadlo spoločenstvu dospelých, ktorí tým, že pripravujú akýsi technický raj na zemi, strácajú zmysel pre život uprostred prírody a pre jej zákonitosti. Prehrešujú sa proti prírode a platia za to obrovskú daň.
30. apríla
Poľovačka
Som mestský úradník. K prírode mám samozrejmý odpor, a ak ste to doteraz nezistili, je to pre mňa najväčšia chvála.
Nemyslím tým veľkolepú prírodu. Tú som prebrázdil so spacákom a Stanom na chrbte vcelku úspešne. Prinajmenšom som mal z toho víťazný pocit. Brázdil som, kým som vládal. O velebe pohorí, o atmosfére snehových alebo naopak zelených plání, o šere starého lesa, o pocitoch chladu a neistoty, ktoré prýštia z prastarých skál, by som vám mohol veľa rozprávať. Ale vžiť sa do samozrejmosti a zázraku poľovačky?
Viem, že je to škoda: konečne by ste sa v tejto knižke dočítali o čomsi dobrodružnom. Ale je to už tak: ja vidím sled udalostí nedobrodružne, po maličkých častiach, kde jedna drobnosť vyrastá z druhej, a až potom, keď je už po všetkom, všimnem si, že to bola vlastne udalosť. Preto by aspoň poľovačky mal opísať Riki. Lenže prinútiť ho, aby si sadol k papieru...
Takže ostalo to na mne, hoci k zvieratám a rastlinám nemám vonkoncom taký jednoznačne láskyplný vzťah ako k ľuďom. Som civilizovaný tvor, ktorému tento vzťah nahradila nedôverčivosť. Keby som bol mladší, možno by to bolo iné — tak ako u Alda.
Ak si dobre spomínam, rozprával som o Erikinej, teraz už Danicinej piecke.
Danica práve zistila, prečo sedeli v takej pare, že napriek zvyku museli otvoriť okná dokorán. Zložila hrniec s kamilkami a zachránila ho pred spálením. Rudo zasa pozorne skladal svoje plány. Uložil ich podľa tematických oblastí. Na poľovačku sa podľa všetkého nechystal.
Decká sa postupne vytratili. Posledný sa rozlúčil Aldo. Ani on nechcel prísť o nové dobrodružstvo, no cítil potrebu povedať Rudovi aspoň pár povzbudivých slov. Pravdaže, vystrelil čosi opačné.
— Rudo, s tým potokom si to prehnal. Musíš uznať.
Rudo si ho neveriacky premeral. Pozorne sa zabalil do deky,
lebo okno bolo stále otvorené, a sadol si na svoje miesto. Aldo netrpezlivo čakal, temer prešľapoval. Až potom sa Rudovi uráčilo odpovedať.
—- Pozri sa na ten sneh. Vypočítal som to. Ver či never, budú to riadne povodne. Ak sa nepripravíme, môžeme zháňať koráb.
— Máloktoré mesto leží na kopci, — prisvedčil ledabolo Aldo. A bral sa na odchod.
— Chcel som niečo iné, — povedal ticho Rudo. A tak sa Aldo opäť slušne zvrtol.
— Chcem, aby si to vzal do rúk. Niekto ich musí všetkých presvedčiť. A potom musí byť neústupný.
— Tieto decká?—vydýchol Aldo.
— Dospelých možno presvedčí Erika. Ak to má vyjsť, musíme sa do toho pustiť všetci. Vedno. Je málo času. Teraz už nie sme deti.
— Ja mám pocit, že som sa konečne stal dieťaťom, — usmial sa Aldo a stratil sa. Hneď za dverami sa rozbehol za ostatnými pripraviť prvý vpád do rezervácie.
Kým sa Aldo vrátil, stihol už Riki poslať po psov. Tešil sa, že mal toľko rozumu a nebral deťom ich miláčikov. Oznámil, že o nich vedel po celý čas, že ich už môžu vybrať z úkrytov. Dokonca klamal, že ich omilostil práve pre túto príležitosť. Teraz psov vycvičia na dokonalú poľovnícku svorku.
Keď vpadol dnu Aldo, sedel Riki dôležito nad obsiahlym cyklostylovaným spisom. Držal ho v ruke s hnusom ako náčelník, ktorého donútili okolnosti skloniť sa k cudziemu zákonu. Bol to spis o pravidlách, ktoré platia v rezervácii. Riki vysvetlil, že z toho, čo sa zakazuje, sa najskôr dozvedia, čo sa dá podniknúť s primitívnym vybavením. Nerátal s tým, že zoženú dostatočný počet strelných zbraní. Dostatočným počtom by bola aspoň jediná riadna zbraň. Pravdaže okrem vzduchových pušiek a pištolí. Technicky nadaní chlapci namietli, že sa takéto hračky dajú prevŕtať a prispôsobiť na vážnejšiu činnosť.
