MURPHY, EDWARD F.HRIEŠNICA Z MAGDALY
Spolok sv. Vojtecha, Trnava, 1948
číslo členovských (podielových) kníh 200
náboženská literatúra, beletria, román,
232 s., slovenčina
hmotnosť: 180 g
mäkká väzba
stav: dobrý
2,00 €
BIB07 in home
" .... Nasledujúceho rána Mária v Herodesovej domácnosti dotazovala sa služobníctva na Nazaretského. Najprv sa s veľkou neochotou púšťali s ňou do rozhovoru, lebo ju podozrievali, že celou svojou dušou je proti tomu, ktorého Ján Krstiteľ miloval až do posledného svojho dychu. Ale keď jej zbadali v očiach zármutok a vycítili, že je sestrou ich skrytej túžby, prezradili jej, že Ježiš išiel za obvodom pevnosti ďaleko do púšti, aby sa postil a modlil. Mária pocítila zrazu akési nutkanie, aby sa vybrala za ním, vyhľadala ho a urobila mu výčitky za všetko to utrpenie, ktoré sa šírilo v jeho zápätí. Čože to môže byť za človeka, ktorého príchod na tento svet bol príčinou takého veľkého krvipreliatia a ktorý nadchol veriaceho zvestovateľa, ako bol Ján, znášať väzenie s takou trpezlivosťou a dokonca sa obetovať za neho? Rozhodne tu išlo o strašné vtelenie. Ale ako to môže byť? Služobníctvo o ňom vravelo, ako o človekovi, ktorý sa staral o tých najbiednejších ľudu izraelského a chodil medzi nich s útechou a bez poškvrny. Jeho zjav prirovnávali k prvému dychu jari zimnou krajinou a tvrdili, že kade len ide, všade zanecháva za sebou pocit blaženosti. Lež nebolo to vari najvyšším stupňom podlosti — zvádzať ľudské duše a pod zámienkou, že sa ich priateľsky ujme, zneužiť ich prahnúce životy a vyviciavať ich bez milosrdenstva? Lebo rozhodne veľa krvi potečie pre tohto človeka. Nepočula Herodesa Antipu hrmieť v svojom zdesení, že krv plodí krv a že osud Jána Krstiteľa bude teraz osudom mnohých iných? Nepočula Herodiadu, ako ho napomína, že iba dôkladné očistenie od takýchto rušiteľov a jeho nasledovateľov môže byť obnovený pokoj v zemi? „Rakovinu treba vyrezať od koreňa“, búrila Herodiada, snažiac sa takto vzdorom zakryť vlastné obavy, „a tým koreňom je Nazaretský“.
Mária poslala svoju služobnú do Magdaly a ona sama, nevraviac nič ani tetrarchovi, ani jeho žene, opustila pevnosť. Za ňadrá si vsunula dýku, ostrú ako bolesť jej srdca. Ak bude môcť, poslúži Izraelovi ako vdávne Judita, ktorá vlastnou rukou odpravila Holofernesa. Hej, takýmto spásnym činom ruka neviestky by bola ovinutá cťou. Nesmie vyčkávať na otáľavý a nerozhodný postup tetrarchu a jeho manželky. Podvedený Ján musí byť pomstený, ako bola ona pomstená smrťou Jána.
Pri spomienke na matku Ježišovu, ktorej meno si Ján tak vysoko vážil, a ktoré bolo podobné jej vlastnému, Márie sa zmocnila váhavosť. Lež spomenula si na svoju vlastnú matku, ktorú dav ušliapal k smrti, a prišla k presvedčeniu, že táto druhá žena, matka Ježišova, nech už akokoľvek úctivo o nej prorok hovoril, nebola hodná úcty. Nemýlil sa Krstiteľ vo svojej odovzdanosti k Nazaretskému? Nebol vari rovnako podvedený človekom, ktorý splodil takéhoto syna? A Mária sa pevne rozhodla, že jej ruku s pripravenou zbraňou nič nezdrží.
Cestou sa vypytovala na Nazaretského chudobných ľudí, ktorých postretla na vyprahnutých poliach. Zrejme to bol druh tých ľudí, ktorým Nazaretský prejavoval svoju priazeň a ktorými bol natoľko dojatý. A dvaja z týchto ľudí vedeli jej dosť presne ukázať, ktorým smerom odišiel Ježiš na púšť. Aby sa postil a modlil? Mária si pri tejto myšlienke zahryzla cynicky do pery. Skôr tam odišiel preto, aby snoval nové pikle na zvádzanie prostodušných ľudí!
Ješimon, čiže púšť, nebola nejakou priestrannou piesčinou, ale pustým krajom, rozprestierajúcim sa po obidvoch stranách Mŕtveho mora. Sukovité vetve stromov vyčnievaly z popolnatej zeme ako poprekrúcané ramená zpoly zahrabaných a kníšucich sa mŕtvol. ..."
