CASTROVIEJO, CONCHAZÁHRADA SO SIEDMIMI BRÁNAMI
(El jardín de las siete puertas)
Mladé letá, Bratislava, 1973
edícia Zlatý kľúčik
preklad Elena Račková
ilustrácie Zdeněk Brdlík
1. vydanie, 5.000 výtlačkov
66-202-73
knihy pre deti, rozprávky,
116 s., slovenčina
hmotnosť: 371 g
tvrdá väzba
stav: dobrý, na predsádke neautorské venovanie
0,80 €
*konik* in **S5Z**
SIRÉNA, KTOREJ MAL KAŽDÝ DOSŤ, A PREVÝŠIL JU SPEVAVÝ DROZD
Ani jedno z dnešných detí, ani z tých, čo boli deťmi pred dvadsiatimi či sto rokmi, nikdy nevidelo sirénu Blondu. Siréna odišla už dávno, veľmi dávno. Ale predtým, ako sa to stalo, žila v Španielsku a vždy v nedeľu popoludní všetky deti chodievali počúvať jej spev.
Siréna žila v lagúne pri Svätom vrchu, ktorá neskôr vyschla, nik nevie prečo. Ani to nik nevie, kam vedie veľký otvor hore vo vrchu. Iba krty, čo tam majú svoje tunely, a líšky, ktoré si tam zriadili veľký sklad vybavený chladiarenským zariadením, aby mali kam odkladať nakradnuté sliepky, dokonale poznajú tajomné podzemie.
Ale toto sa stalo pred mnohými stáročiami, a vtedy na Svätom vrchu bola veľmi pekná lagúna, čistučká, lemovaná stromami, a na brehoch plno rastlín, ktoré kvitli každú jar. Tam žila siréna. Nik nevedel povedať, kedy prišla. Všetci, ešte aj starí otcovia, pamätali si ju odjakživa, pretože sirény nestarnú ani nestrácajú svoju krásu. Žijú mnoho rokov, a keď dovŕšia storočie, sú také pekné ako po narodení. Preto sa stávajú hroznými horenosmi a na každého pozerajú zvrchu.
Lagúna oddávna patrila siréne Blonde. Keď bol veľký nečas, siréna sa ponorila a utiahla do svojej jaskyne na dne. Veľmi starostlivo ju opatrovali dve korytnačky, ktoré u nej slúžili. Ak nečas trval dlho, korytnačka si zavolala do jaskyne starú ropuchu. Ropucha porozprávala siréne všetky klebety o zvieratách i o ľuďoch.
Len čo zasvietilo slnko, vyplávala siréna na hladinu a veľmi pôvabne oboplávala celú lagúnu, lebo si potrpela na ladnosť.
— Nech nikto nevkročí na moje brehy, — upozorňovala. — Mohol by sa zamotať do mojich nádherných vlasov.
Siréna mala vlasy dlhé a lesklé. Narodila sa na severe, pri brehoch Baltického mora, preto mala vlasy plavé ako zlato a na slnku sa jej ligotali. Keď prišla jar a kríky kručinky sa pokryli žltými kvetmi, siréna Blonda s obľubou rozprestierala na ne vlasy, aby každý vedel, že sú krajšie a zlatistejšie ako samotné kvety. Kručiniek sa veľmi dotkla toľká namyslenosť; úbohé kručinky sú veľmi skromné a dobrácke, preto iba schovali svoje tŕne, aby sa o ne nezachytili sirénine vlasy, a ani nemukli, keď sa pod ich váhou krčili kvety na byliach.
Veru tak, siréna Blonda rada spievala. Všetky sirény musia spievať, to je ich povinnosť, inakšie by neboli sirénami. Ale naša siréna bola taká namyslená, že vyspevovala celý deň, aby ju ľudia obdivovali. Spievala od rána až do západu slnka. A pri splne mesiaca, keď, ako vieme, vtáci nespia, jašteričky sa idú kúpať v mesačnom svite a oslepené netopiere sa zavesia na stromy nad vodou, siréna spievala celú noc a nafukovala sa od spokojnosti nad úžasom, ktorý svojím spevom vzbudzovala. Nijaký vták sa neopovážil ani hlesnúť, a ešte aj sovy onemeli, lebo zlostnú povahu sirény každý poznal.
Keď bolo pekné počasie, ľudia z ďalekého okolia prichádzali na diváky, nie pre krásny spev, ale pretože ju pokladali za niečo také mimoriadne, že si nechceli dať ujsť to divadlo. Mali pravdu, lebo v tých storočiach už sirén ubúdalo a nestávalo sa často, aby niektorá lagúna mala stálu sirénu. Ľudia z celého okolia chodili za ňou ako na zázraky. Tak by sme sa správali aj my, keby nám odrazu do rybníka v parku dali sirénu. Treba ešte dodať, že v tých časoch bolo tak málo zábav, že siréna na Svätom vrchu bola tou najhlavnejšou. A tak bola namyslená a malicherná.
Nuž a takto jednej krásnej jari stala sa siréna ešte pyšnej šou a spokojnejšou ako predtým, lebo dostala od starostu povolenie otvoriť si školu spevu.
— Nech všade po okolí rozvešajú pútače a nech sa o tom všetci dozvedia, — povedala dedinčanom. — Nech upravia okolie a pripravia cesty, lebo keď sa rozchýri, že ja so svojím krásnym hlasom ráčim dávať lekcie, prídu sem osobnosti zo všetkých krajín.
Siréna chodila krásne upravená a vyparádená, ovešaná náhrdelníkmi z nádherných mušlí, ktoré jej prinášali pstruhy zo svojich ciest a ktoré korytnačky museli veľmi šiplavo navliekať. Vlasy jej narástli také dlhé, že sa pri plávaní rozprestreli za ňou ako zlatý chvost a pokryli celú lagúnu.
Siréna bola šťastná.
