BAZIN, HERVÉVRETENICA V HRSTI
KONÍK DOSKÁKAL - KUVIK DOKUVIKAL
SPOVEĎ DIEŤATA SVOJHO VEKU
(Vipére au poing - La mort du petit cheval - Cri de la Chouette)
Pravda, Bratislava, 1987
edícia Knižnica laureátov Leninovej ceny
preklad a doslov Blahoslav Hečko
prebal Ľudmila Karásková
1. vydanie, 15.000 výtlačkov
075-081-87
beletria, román,
560 s., slovenčina
hmotnosť: 591 g
tvrdá väzba s prebalom
stav: dobrý
PREDANÉ in **S3Z**
*konik*
Hervé Bazin (1911) - laureát Medzinárodnej Leninovej ceny za upevnenie mieru medzi národmi (1980), člen Svetovej rady mieru, predseda Goncourtovej akadémie — je v súčasnosti najvýraznejším predstaviteľom realistických tradícii vo francúzskej literatúre.
Vydanie prvého Bazinovho románu Vretenica v hrsti (1948), ktorá sa stala základom voľnej trilógie o rodine Rezeauovcov, vyvolalo vo Francúzsku literárny škandál. Mladý hrdina, neskrotný a buričský Ján, ktorý nesie všetky črty mladého spisovateľa Bazina, sa vzoprie proti svojej feudálno-buržoáznej rodine, a hlavne proti tyranskej, chamtivej a citovo chladnej matke vychovanej v prísnej katolíckej morálke.
Jánov osud po odchode z domu, keď sa definitívne odpúta od buržoáznych predsudkov, vykresľuje Bazin v druhom románe Koník doskákal (1950). V období dospievania sa prebíja životom sám a objavuje neznámu hodnotu - lásku.
Jeho vzťah k vlastnej mladej rodine ostro kontrastuje s falošnou morálkou, ktorou sa muselo sýtiť jeho detstvo a chlapčenstvo.
V treťom románe Kuvik dokuvikal (1972) ho nachádzame o dvadsať rokov staršieho, obohateného o skúsenosti z desiatky zamestnaní, ktorými musel prejsť, aby si ubránil duchovnú aj materiálnu neodvislosť v živote plnom prehier a víťazstiev. Ján sa stane spisovateľom, vzorným otcom početnej rodiny, kde všetci členovia cítia voči sebe úctu a lásku.
Vtedy sa vyrovnáva s trpkou minulosťou a pomerí sa s matkou, ktorá až smrťou zruší legendu obludnej matky.
Rezeauovská trilógia má v Bazinovej tvorbe zásadný význam a tvorí oblúk, ktorým autor preklenul štvrťstoročie zápasu o ľudskú dôstojnosť.
Podobne v celom svojom diele obraňuje demokratické ideály, nekompromisne podrobuje kritike meštiacke vzťahy všeobecne a buržoáznu rodinu osobitne, pričom majstrovsky demaskuje psychológiu jej predstaviteľov.
Hervé Bazin patrí k najčítanejším a najprekladanejším francúzskym prozaikom. Azda aj preto, že jeho romány-spovede hľadajú pevné životné istoty a vyžarujú autorovo presvedčenie, že umenie pomáha ľuďom žiť.
/16 / - Ždiebik, zavolaj svojho najstaršieho brata. Na počesť svätého Jakuba mu zruším zvyšok trestu.
Otec čakal do poslednej chvíle. Mal plné náručie bengálskych ruží, ktoré sme mu podávali podľa rodinnej tradície jednu po druhej. Chvíľa, ktorú si v slabosti zvolil, nezniesla nijakú námietku. Ani Svindiva neprotestovala. Bleskový pohľad, ktorým ma prepálila, mi však naznačil, že nie je ochotná sadnúť na lep. Zo svojich vyziabnutých ňadier, ktoré si zbytočne sťahovala podprsenkou, vytiahla pomaly kľúč od Frédieho izby a podala mi ho.
- Rypoš, budem rada, ak si svojho skvelého kompána pôjdeš vyslobodiť sám!
Toto priezračné súvetie oznamovalo zmenu kurzu. Odteraz sa proti mne obracia nepriateľ číslo jeden, a preto bude proti nemu každá zbraň dobrá.
Až doteraz sa drakuľa uspokojila s tým, že pri najmalichernejšom priestupku robila z komára somára, tisícerými výmyslami komplikovala domáci poriadok a vo dne v noci bedlila nad najprísnejším dodržiavaním všetkých príkazov. No doteraz si netrúfala siahnuť po lži a ohovárke, tých dvojsečných zbraniach, ktoré sa niekedy obrátia proti ich používateľovi. Slovom, doteraz nikdy nezabudla, že svoju moc odvádza z poslania matky, poverenej Bohom a spoločnosťou vychovávať nás podľa najlepších zásad všetkých veľkých P a tešiacej sa v očiach spoločnosti priaznivému predsudku, ktorý je bytostne daný všetkým matkám. Dávala si teda dobrý pozor, aby sa nedala strhnúť pohnútkami pomsty, zachovávala formu, vyzdvihovala všetky kresťanské, právne a sociálne zámienky, slovom, opierala svoju prísnosť o berlu spravodlivosti. Odteraz sa to diametrálne zmení. Čas nalieha. Sme na pochode k šestnástemu, k pätnástemu a k štrnástemu roku života... Čísla stúpajú zo dňa na deň, z týždňa na týždeň, z mesiaca na mesiac, stúpajú proti nej práve tak, ako stúpajú naše hlavy a plecia. Drakuliným neodvratným osudom je, že ju čoskoro porazí naša mladosť, ktorá sa u Frédieho začína prejavovať tak, že si vypožičiava od otca žiletku. Naše mladé svaly, naše prvé chĺpky pod nosom a na brade, naše mutujúce vlkolačie hlasy, to je bezohľadný vpád do jej práv, samá nemá urážka, ktorú treba v zárodku potrestať. Sme ešte vždy jej deti, sme ustavične jej deti, ktorým priznáva jediné právo: poslúchať a slúžiť ako pokusné králiky pri uplatňovaní jej mocenskej svojvôle, pri presadzovaní jej výsad (čo je pre Svindivu istým druhom športovej gymnastiky na spevňovanie autority). V ničom sa s ňou nedá dohodnúť. Občianska vojna už zaplavila dom.
Týždeň, ktorý nasledoval po otcovom sviatku, bol neznesiteľný. Vydráždená ako pavúčica, ktorej práve vymietli pavučinu, začala Svindiva súkať nitky na všetky strany. Ziapala pre každú maličkosť. Ždiebik dostal tri dni väzenia pre odtrhnutý gombík. Vari si ten malý udavač, terorizovaný z jednej i z druhej strany, netrúfal už nikoho udávať? Kalamár s atramentom prevrátený v nepozornosti na môj zemepisný zošit vyniesol aj mne tri dni internácie vo vlastnej izbe. Svindiva dokonca žiadala výprask lieskovicou. Ale abbé posmelený pánom Rezeauom odmietol výkon trestu realizovať.
- Nedajme sa strhnúť. Trest musí byť úmerný vážnosti previnenia.
Napaprčená Svindiva sa mi odvtedy ustavične lepila na päty. Keď som mal prejsť popred jej dvere, vrhla sa znezrady predo mňa a revala:
-Tak ty nedáš matke prednosť?!
A dokonca to narafičila tak, že mi náročky vrazila do lakťa.
- Fagan nevychovaný! To mi robíš naschvál! Naskutku ma popros o ospravedlnenie!
S úsmevom som jej vyhovel:
- Prosím o ospravedlnenie, matka.
Práve tak ako ja aj vy cítite, že táto väzba nie je správna. Vystihuje však stupeň dvojzmyselnej prefíkanosti, na ktorej
