WILSON, FRANCIS PAULDOTYK
Aktuell, Bratislava,
preklad Katarína Bukovenová
obálka Marta Pavlíková
ISBN 80-88915-22-8
beletria, román
326 s., slovenčina
hmotnosť: 365 g
tvrdá väzba s prebalom
stav: veľmi dobrý
1,60 €
*lupev* (in *R15*)
F. PAUL WILSON je autorom piatich románov vrátane bestselerov Hrobka a Pevnosť, ktorá bola sfilmovaná. Je praktickým lekárom v Jersey Shore, kde žije so svojou manželkou a dvoma dcérami.
Odrazu dokázal zázraky. Po rokoch medicínskej praxe rodinný lekár doktor Alan Bulmer zistí, že od istého dňa dokáže dotykom ruky vyliečiť každú chorobu. Spočiatku odmieta prijať túto skutočnosť a hľadá racionálne vysvetlenie. Nenachádza však žiadne. A tak sa podvoľuje tejto záhadnej moci. Zisťuje, že každý deň v istú hodinu vylieči nevyliečiteľné, vnesie nádej tam, kde je beznádej.
Za všetko sa však platí... a rovnováha sa naruší. Hoci sa pokúša utajiť svoju schopnosť, správa o zázračných uzdraveniach rýchlo preniká do sveta. Jeho život sa začína rozpadať. Jedno za druhým, jeho rodina, kolegovia, dokonca aj tlač, sa obracajú proti nemu. Stojí pri ňom len bohatá, krásna a záhadná Sylvia Nashová. A ešte Ba, jej vietnamský záhradník, čo bol kedysi vo svojej vlasti svedkom sily, ktorú získal aj doktor Bulmer. Tam ju nazývali Dat-tay-wao.
Dat-tay-wao si našlo doktora Alana Bulmera a zmenilo jeho život na nespoznanie. Pomohol stovkám ľudí. Vlastné manželstvo však nedokázal zachrániť. Prišiel o všetko a každým ďalším dotykom strácal časť svojho ja. Iba jeden človek mu verí... Sylvia Nashová... a snaží sa ho zachrániť.
F. Paul Wilson, známy americký autor, upútal našich čitateľov už svojou knihou Vybraní na smrť, ktorá vyšla v roku 1995. Román Dotyk zaujme svojím strhujúcim dejom, ktorý neprináša len napätie a ľudskú drámu, ale aj zaujímavé postoje hlavných hrdinov, lásku a najmä neskonalú nádej na pomoc.
Rodinný lekár Alan Bulmer má služby aj na stanici rýchlej zdravotníckej pomoci. Od chvíle, keď mu zomierajúci tulák odovzdá schopnosť liečiť ľudí dotykom, sa mení celý Bulmerov život. Opúšťa ho manželka, ctižiadostivá malomeštiačka, stráca licenciu, lebo ho správna rada nemocnice považuje za šarlatána, prichádza o svoj dom, ktorý ľahne popolom po príchode sfanatizovaného davu chorých ľudí. Vdova po vietnamskom veteránovi, s povesťou extravagantnej umelkyne, Sylvia Nashová je snáď jediná, ktorá mu verí. Možno aj vďaka jej chorému adoptívnemu synovi, ktorému svedomitý a poctivý doktor Bulmer venuje lásku a starostlivosť. Aj doktor Charles Axford, cynický, sarkastický a elegantný priateľ Sylvie, ho považuje za šarlatána dovtedy, kým schopnosti doktora Bulmera nevyliečia jeho vlastnú dcéru. Ale pri každom použití liečebného dotyku stráca doktor Bulmer časť svojej pamäti. Ak s liečením neprestane, zostarne už v mladom veku. A tak sa pred nami odvíja dej plný lásky a viery v liečbu aj tam, kde bežné metódy lekárskej vedy ostávajú bezmocné.
ALAN
„Čo robíš?“ spýtal sa Alan, keď vošiel do spálne.
Bežal hore schodmi, aby jej povedal o výsledku dnešnej návštevy v univerzitnej nemocnici.
Ginny odpovedala strnulo, ani naňho nepozrela.
„Myslím, že je to jasné.“
Bolo. Vyberala si šaty zo skrine a zo zásuviek a ukladala ich do troch kufrov vyložených na posteli podľa veľkosti.
„Kam ideme?“ Vedel už dopredu, že zbytočne hovorí v množnom čísle, ale aj tak ho použil. V tichu, ktoré zavládlo, kým čakal na odpoveď, bolo počuť bubnovanie dažďa na okne.
„Na Floridu. Ale iba sama... Potrebujem byť nejaký čas osamote. Musím odísť a o všetkom v pokoji porozmýšľať.“
„Myslíš o nás dvoch?“
Vzdychla si a prikývla. „Áno, o nás. Čo z nás ostalo.“
Alan k nej podišiel, ale zastavila ho rukou. „Prosím ťa nie. Chcem ísť sama. Dlhšie tu už nevydržím.“
„Všetko bude v poriadku, Ginny. Viem to.“
„Ach, naozaj?“ spýtala sa a hodila do kufra nohavice. „A kto to napraví? Ty? Urobil si zo seba pred správnou radou
idiota! Stratil si všetky privilégiá. Dokonca sa nedostaneš ani do svojej ordinácie kvôli tým bláznom na ulici. A iba sa povaľuješ po dome a špekuluješ s Tonym o tom, ako neprísť o lekársku licenciu.“
„Ginny...“
„Už nás nikto nechce poznať!“ začala zvyšovať hlas. „Cítim sa, akoby sme žili vo vákuu. Keď zavolám známym, buď majú nejakú robotu, alebo sa ani neobťažujú zavolať nám. Myslia si, že som vydatá za blázna! Je zbytočné sa s nimi o tom prieť!“
„Ďakujem za dôveru.“
„Nielen ja. Tony je možno na tvojej strane, ale som si istá, že aj on si myslí, že ti začína šibať!“
„Tak je to!“ Alan sa rozzúril — na Ginny a Tonyho — pre ich nedôveru, i na seba. Ako mohol od nich očakávať, že uveria niečomu takému neskutočnému, ako je jeho liečivá sila bez toho, aby ju videli pôsobiť.
Podišiel k telefónu. „Dobre. Ostaneš, ak dokážem, že nie som blázon?“
„Už je neskoro, Alan.“
„Daj mi šancu.“
„Musím chytiť lietadlo o šiestej. No dobre, ak ma potom presvedčíš. Dúfam, že ti nebude prekážať, ak si teraz dobalím veci.“
O šiestej! Má na to päť hodín. Nevedel, či bude môcť...
Zavolal Tonymu, aby mu zo stola jeho ordinácie doniesol šanón s označením „Rozvrh hodín“. Trocha váhavo mu to prisľúbil.
Alan sa prechádzal po dome ako nastávajúci otec, zatiaľ čo si Ginny balila kufre. Potom sa vo dverách objavil premočený Tony aj so šanónom. Vytrhol mu ho z ruky, povedal mu, aby počkal, a odbehol do svojej pracovne.
Spotil sa pri predstave, že Ginny zíde nadol a že si s Tonym
