RADISH, KRISBEŽ, BAMBI, BEŽ
(Run, Bambi, Run)
Skutočný príbeh krásnej policajtky
odsúdenej za vraždu, ktorej sa podarilo
utiecť z väzenia a získať si srdce
celej Ameriky
S Aktuell, Bratislava, 1993
preklad Daniela Simková
ISBN 80-85597-05-5
beletria, román
296 s., slovenčina
hmotnosť: 320 g
tvrdá väzba s prebalom
stav: dobrý
0,30 €
*lupev* (in *Z1A*)
Nech sa to zdá akokoľvek neuveriteľné, tento šokujúci príbeh Laurie Bembenekovej zvanej Bambi, odsúdenej na doživotné väzenie za vraždu, ktorú nespáchala, je skutočný a do poslednej bodky pravdivý. O Bambi vtedy písali nielen všetky miestne noviny, ale i New York Times a Washington Post. Ale až z pera Kris Radishovej sa môžeme dozvedieť, ako to bolo v skutočnosti a ako sa Bambi pravdepodobne stala obeťou policajného komplotu.
Keď Laurie v mladosti navštevovala policajnú akadémiu, nezaprela, že je dcérou policajta, a dosahovala vynikajúce výsledky. Ale už krátko po nástupe do policajného zboru bola zhrozená nad mravným úpadkom, ktorý tam vládol - policajti udržiavali sexuálne styky s prostitútkami, predávali drogy, pornografiu - a keďže svoje pohoršenie neskrývala, za nepatrný priestupok ju vylúčili zo služieb policajného zboru.
Krátko nato zavraždenie bývalej manželky jej muža osudovo zmenilo jej život. Proti všetkej logike z ničoho nič obžalovali ju z vraždy, hoci podozrivý bol predovšetkým jej manžel, ktorému sa však šikovným manévrom podarilo získať imunitu a svojím svedectvom na súde výdatne pomohol Laurie do väzenia. Nemala veľké šťastie na advokátov - ten, ktorý ju obhajoval najdlhšie, bol neskôr dokonca zbavený advokátskej licencie - a Lawrencia Ann Bembeneková bola odsúdená výlučne na základe nepriamych a náhodných dôkazov.
Kniha Bež, Bambi, bež rozpráva aj o neúnavnom súkromnom detektívovi Irovi B. Robinsovi, ktorý je presvedčený o Laurinej nevine a riskuje všetko, vrátane vlastného života (v priebehu vyšetrovania mal množstvo anonymných telefonátov, v ktorých sa mu vyhrážali smrťou), aby ukázal celému svetu, koľko dôkazov ostalo utajených a koľko svedectiev holo prekrútených, zmanipulovaných a doslova vymyslených, a zároveň poukázal aj na skorumpovanosť a mravnú zvrhlosť členov milwaukeeskeho policajného zboru. Človeku až rozum zastáva, keď číta, akými rafinovanými trikmi a podvodmi hodili ten ťažký zločin na hlavu nevinnej obete - počínajúc zámenou vražednej zbrane a osudnej guľky, cez podvrhnutú parochňu až po krivoprísažných svedkov.
Táto kniha nám umožní precítiť bolesť a úzkosť ženy, ktorá strávila jednu tretinu svojho mladého života márnym bojom za získanie slobody. Čitateľ má možnosť nazrieť do ženského väzenia i do nevyspytateľných kľučiek justičného systému a zdesene si uvedomí, že to, čo sa stalo Bambi, sa veľmi ľahko môže prihodiť komukoľvek.
Večer 15. júla 1990, po ôsmich rokoch pobytu v nápravno-výchovnom ústave vo wisconsinskom Taycheedahu, sa Laurie Bembeneková pretiahla cez dvadsaťcentimetrový otvor v stene väzenskej práčovne a s pomocou svojho tridsaťštyriročného priateľa utiekla do Kanady.
Okamžite sa začala zúrivá honba. Na uliciach, domoch, autách a tričkách sa však súčasne objavili nápisy: BEŽ, BAMBI, BEŽ. Ľudia pochopili, že Lawrencia Ann Bembeneková uteká pred nespravodlivosťou, a podporovali ju pri úteku.
14. októbra okresný sudca W. J. Haese vydal príkaz na zahájenie prísne tajného vyšetrovania okolností zatknutia a usvedčenia Laurie Bembenekovej, aby sa s konečnou platnosťou zistilo, či sa stala obeťou komplotu. A Laurie sa zatiaľ v Kanade usiluje o získanie štatútu utečenca, odvolávajúc sa na skutočnosť, že v Spojených štátoch bola perzekvovaná .
Kris Radishová, držiteľka viacerých cien za novinársku tvorbu a finalistka súťaže o Pulitzerovu cenu, prednáša žurnalistiku na Wisconsinskej univerzite v Milwaukee. Žije so svojou rodinou v Oconomowoku, v štáte Wisconsin.
Kapitola 28
Skutočné farby
Odkedy bola Laurie vo väzení, posledne zvyšky jej citov k Fredovi postupne vyprchali. Fred v interview s reportérmi z rôznych novín vyhlasoval, že Lawrenciu Bembenekovú stále veľmi ľúbi a bude na ňu čakať naveky. Naveky znamenalo pre Freda Schultza asi tak tri mesiace.
Priateľky Laurie naznačovali, že Fred sa síce tvári ako oddaný manžel, ale vláči sa s kadejakými ženskými. Laurie nechcela veriť, čo sa jej ľudia snažili nahovoriť. Keď ju však rodičia odmietli navštíviť spolu s Fredom, Laurie pochopila, že na tom čosi bude.
Matka jej napokon povedala, že Fred utráca obrovské sumy peňazí, celé noci býva vonku - a zakaždým si berie ich auto. Bolo to práve vtedy, keď sa Laurie rozhodla, že namiesto svojich šiat bude nosiť erárne, aby s Fredom ušetrili na súdne trovy. A zrazu jej matka povie, že Fred kúpil novú stereosúpravu, dal si natlačiť listový papier a predvádza sa v novom oblečení.
Otec mal Freda už naozaj plné zuby. Pracoval s ním, no povedal, že nevie, či to ešte dlho vydrží.
- Tomu chalanovi sa nechce robiť, - povedal jej pri jednej z návštev. - Brnká mi na nervy. Dohodli sme sa, že budeme robiť od ôsmej. Tak som vstal, osprchoval sa, a kým on raňajkoval, bol som oblečený. Fred potom začal čítať noviny, tak som to už nevydržal a vyšiel som z domu naložiť dodávku.
Ešte ani o dve hodiny nebol pripravený pustiť sa do roboty.
- Väčšinou prestáva robiť o druhej popoludní, dá si jednoducho fajront. Nechcel by som mu ublížiť, ale robím túto prácu už tridsaťpäť rokov a viem, že takto sa ďalej nedá. Povedal som mu to na rovinu, ale nedopadlo to dobre.
Matka vyhlásila, že okolo neho už nebude dlho obskakovať.
- Je to darebák. Keď mu niečo poviem, hneď je celkom vedľa. Napaprčí sa a je po všetkom.
Otec povedal, že odkedy je Laurie preč, z Freda sa stal celkom iný človek. Až teraz s mamkou pochopili, ako jej pomotal hlavu a vodil ju za nos. Obaja sa zhodli na tom, že na začiatku ho mali celkom radi, no teraz ho už nemôžu ani vidieť.
- Keď sa to tak vezme, - povedala pani Bembeneková, - keby si ho nebola stretla, nebola by si teraz tu vo väzení.
Hoci Fredovo správanie svedčilo o niečom inom, 19. apríla 1982 poslal Eisenbergovi list, v ktorom mu napísal, ako veľmi ľúbi Laurie a túži len po tom, aby sa našiel skutočný vrah Christine Schultzovej.
Fred ďakoval Eisenbergovi za jeho priateľstvo a vytrvalosť. Vyjadril sa, že on sám „je iba celkom prostý človek“, ktorého jediným zmyslom života je ľúbiť ženu a žiť po jej boku do konca života. Vraj nikdy nebažil po sláve ani bohatstve, hoci by ho celkom potešilo, keby mal nejakú finančnú rezervu. Ale rád dá všetko, čo má, aby vyslobodil Lauri z väzenia. Doslova napísal: „Bez Bambi sa mi žije čoraz ťažšie.“ A pokračoval, že síce nie je veľmi nábožne založený, ale často sa modlí k Bohu, aby mu odpustil všetky chyby, ktorých sa v živote dopustil. Vraj tak nesmierne ľúbi Bambi, že vďačne vydrží tých jedenásť rokov, kým bude môcť dostať milosť, len sa trápi, ako tie roky vo väzení zvládne Bambi.
Na záver Fred dodal, že keď bude v Milwaukee, musí sa mu ohlásiť, aby to mohli spolu „trochu roztočit". Posledná veta jeho listu znela: „Do šľaka! Dolapte tých podliakov!“
Keď Fred prišiel Laurie navštíviť, požiadala ho, aby jej vysvetlil, čo si má myslieť o tom všetkom, čo sa dozvedela. Vyhlásil, že nemá na to, aby jej posielal peniaze na šampón či známky, o ktoré ho žiadala. A keď ho prosila, aby dal urobiť fotografiu, na ktorej boli spolu, každý týždeň sa vyhováral, že na to zabudol.
Laurie tiež zistila, že Fred platí obrovské účty za hovory s Floridou. Zároveň sa dozvedela, že všetko svoje drevo kupuje na otcov účet. Keď sa ho na to spýtala, rozzúril sa.
- Občas si predsa potrebujem niečo kúpiť, - povedal jej.
- Musím myslieť trochu aj na seba. Veď žijem tiež ako vo väzení.
