Vitajte v mojom antikvariáte!

Chcete mať prehľad o najnovších prírastkoch? Zadajte svoju e-mailovú adresu do kolónky "Prírastky kníh na e-mail" v ľavom stĺpci a na váš e-mail príde maximálne jedna správa denne.

Alebo sa staňte členom stránky na Facebooku.
https://www.facebook.com/groups/ripakovantikvariat/
Vyberte si to, čo je Vašej duši najbližšie.

Ak sa Vám niečo zapáči, napíšte mi na
riporipo@gmail.com
Postup bude nasledujúci :

a.) uveďte tituly, o ktoré máte záujem
b.) uveďte Vašu adresu, prípadne telefón
c.) skontrolujem dostupnosť kníh a následne vám pošlem pokyny na platbu vopred. Na dobierku, po zlých skúsenostiach, neposielam.
d.) Dáte mi avízo o zrealizovaní platby.
e.) Po obdržaní platby na môj účet vám knihy do troch dní posielam

Jednoduché, však? )

ANTIKVÁRIUM (magyarul)

Ha Magyarországról van, és bármelyik könyv érdekelné, kérjük írjon a riporipo@gmail.com címre. A könyvek küldhetök postán. Ha átutazóban van Kassán, a megrendelt könyveket személyesen is átveheti.

nedeľa 7. mája 2017

ONDREJOV, ĽUDO - LYRIKA

ONDREJOV, ĽUDO

LYRIKA

Slovenský spisovateľ, Bratislava, 1971
edícia Vybrané spisy Ľuda Ondrejova (1)
obálka Milan Spál
doslov Zlatko Klátik
1. vydanie, 2.000 výtlačkov

poézia
244 s., slovenčina
hmotnosť: 354 g

tvrdá väzba s prebalom
stav: veľmi dobrý

4,00 €

*mipet2* (in *r15*)

Základ I. zväzku vybraných spisov Ľuda Ondrejova, vydaného s názvom Lyrika, tvoria štyri publikované básnické zbierky : Martin Nociar Jakubovie (1932), Bez návratu (1932), Mámenie (1936) a Pijanské piesne (1941). K týmto knihám, ktoré tu vychádzajú v pôvodnom usporiadaní, pripájame dalšie básne, uverejňované v časopisoch. Zväzok dopĺňajú vybrané ukážky z básnikových prvotín a výber z jeho rukopisnej pozostalosti. Týmto faktom rozširuje sa poznanie literárneho odkazu Ľuda Ondrejova, ktorý doteraz žil vo vedomí čitateľstva predovšetkým ako autor úspešných románov Zbojnícka mladosť a Jerguš Lapin a okrem nich ako spisovateľ niekoľkých obľúbených kníh pre deti, plných fantázie, lyrickosti a pútavého deja.

A predsa nemožno obísť Ondrejova ako básnika. Vstúpil do poézie ako umelecky svojrázna osobnosť. Ozval sa neobyčajne hudobným tónom a predstavil sa osobitým, samorastlým prejavom. Možno o ňom povedať, že bol básnikom slovenskej dediny a prírody, nie nepodobný našim maliarom medzivojnovej moderny, ku ktorým vždy mal vrelý umelecký i priateľský vzťah, a podobne ako oni nachádzal tu mocný zdroj inšpirácie.








PIESEŇ VEČERA

Večera pieseň roztúžená
už sladké tóny skladá po tráve.
V nich spieva moja nerovesná žena, 
v nich srdce svoje skrýva boľavé.

Prievany brázdou chodia roztúlané
a bozky šepcú na jej bledú tvár.
Ona len ide, ide, nezastane — 
s mesiacom v kroku — tmavý za chotár.

Tak ide večne smutná moja žena, 
kým mesiac hľadí na jej bielu hruď, 
bo láska naša nie je vykúpená — 
nám určené je všetko zabudnúť...


SMUTNÉ NOCI

Dnes husté hmlisko pozerá
do tvári nášho večera. 
Hviezda sa nezablyští 
v mrkotnom prepadlišti.

Šum hory šepce jeseňou. 
Nad širočinou skosenou 
nálada divná vzlieta 
dozvukom nášho leta.

A lístie padá chodníkom. 
My stojíme tu výkrikom, 
čo tiene záhad volá 
na opustené polia.

Tak leto naše stráca sa, 
a vietor divý potriasa 
vetvami v smrekovine, 
rajtujúc po doline.

Obrysy vrchov záhadné — 
kvieťa nám na nich uvädne. 
A mladosť naša smúti 
v kvetnatom zabudnutí...