LURIJA, ALEXANDER ROMANOVIČ(ЛУРИЯ, АЛЕКСАНДР РОМАНОВИЧ)
ZÁKLADY NEUROPSYCHOLÓGIE
(ОСНОВЫ НЕЙРОПСИХОЛОГИИ)
Slovenské pedagogické nakladateľstvo, Bratislava, 1982
1. vydanie, 2.500 výtlačkov
psychológia, medicína klasická, zdravie, mentálne choroby
400 s., slovenčina
hmotnosť: 592 g
tvrdá väzba, papierový prebal
stav: výborný, nepoužívaná
1,80 € PREDANÉ"
*101*
Alexander Romanovič Lurija (1902—1977) je nielen v Sovietskom zväze, ale na celom svete jedným z najvýznamnejších neurológov a psychológov a vari najvýznamnejším zakladateľom a predstaviteľom neuropsychológie. Už ako celkom mladý bádateľ vypracoval originálnu teóriu i metodiku diagnostiky afektívnych stavov správania a potom v spolupráci s Vygotským a Leontievom teóriu kultúrno-historickej podmienenosti vývinu ľudskej psychiky, najmä organizácie vôľových pohybov, čím všetkým sa už v tridsiatych rokoch stal známym nielen v Sovietskom zväze, ale aj za jeho hranicami. Najširšiu popularitu si však získal svojou priam minucióznou analýzou mozgových mechanizmov regulácie psychických (najmä mnestických a rečových) procesov pri rozličných poškodeniach mozgu, z ktorej dospel k ucelenej a dnes všeobecne uznávanej teórii dynamickej lokalizácie psychických funkcií a k originálnej klasifikácii afatických porúch, s rozpracovaním aj ich neurolingvistickej bázy. Na základe týchto poznatkov rozpracoval Lurija dômyselný systém neuropsychologickej diagnostiky a neuropsychologickej rehabilitácie rozličných lokálnych mozgových lézií (najmä afázií). O týchto svojich klinických skúsenostiach a výskumoch publikoval A. R. Lurija vyše 300 vedeckých prác, pričom niektoré jeho knižné publikácie boli preložené (v poslednej dobe skoro bezprostredne po vyjdení originálu) do mnohých cudzích jazykov. Ide najmä o práce z oblasti neuropsychológie, ako je: Traumatická afázia (1947), Vyššie kortikálne funkcie človeka o ich narušenia pri lokálnych mozgových poškodeniach (1962), Frontálne laloky a regulácia psychických procesov (1966), Neuropsychologická analýza lokálnych mozgových lézii (1965), Neuropsychologickó analýza riešenia problémov (s Cvetkovovou, 1966), Základy neuropsychológie (1973), Neuropsychológia pamäti (1974) a iné. Niektoré svoje práce venoval problematike špeciálnej pedagogiky (defektológie), napr. Problémy vyššej nervovej činnosti normálneho a anormálneho dieťaťa (1956—1958), Mentálne retardované dieta (1960) a Princípy výberu deti do osobitných škôl (1960). Iné zas vyšli ako vysokoškolské skriptá (Všeobecná psychológia, štyri zväzky).
Okrem svojej rozsiahlej klinickej, vedeckovýskumnej a publikačnej aktivity A. R. Lurija bol činný aj ako významný pedagóg. Ako profesor a vedúci katedry neuropsychológie prednášal mnoho rokov no Fakulte psychológie Moskovskej univerzity systém neuropsychológie a od r. 1973 viedol špeciálny kurz všeobecnej psychológie na Fakulte postgraduálneho štúdia pre väčšinu moskovských vysokých škôl. Okrem toho bol čelným predstaviteľom spoločnosti psychológov ZSSR i Medzinárodnej asociácie psychológie a čestným členom viacerých regionálnych zahraničných psychologických spoločností. Pracoval aj ako dlhoročný člen redakčnej rady časopisu Voprosy psichologii a rozličných zahraničných odborných časopisov (napr. Neuropsychologija). Za svoju bohatú, všestrannú a vysokohodnotnú aktivitu bol odmenený rozličnými štátnymi a vedeckými cenami, radmi a medailami v ZSSR, ako aj čestnými doktorátmi mnohých zahraničných univerzít.
Rozsiahle priekopnícke a novátorské dielo prof. Luriju našlo však i v Československu, žiaľ, pomerne malý ohlas, najmä ak to hodnotíme podľa toho, že u nás vyšli v preklade zatiaľ len tri jeho knihy, a to: Malá knižka o velké paměti (SPN, Praha 1973), Mozog človeka a psychické procesy (SPN. Bratislava 1975) a Historický vývoj psychických funkcii (Academia, Praha 1977).
