NA ÚPÄTÍ SOPKY
(Under the Volcano)
Slovenský spisovateľ, Bratislava, 1978
edícia Tvorba národov
preklad Pavel Vilikovský
doslov Jozef Olexa
prebal Ján Meisner
1. vydanie, 10.000 výtlačkov
13-72-111-73
beletria, román, literatúra anglická
444 s., slovenčina
tvrdá väzba s prebalom
stav: dobrý
0,90 €
*kocan3*belx-eng*
Román Malcolma Lowryho Na úpätí sopky patrí medzi najvýznamnejšie anglicky písané diela dvadsiateho storočia. Aj keď sa nezasvätenému slovenskému čitateľovi bude toto tvrdenie vidieť azda zveličené, podporujú ho nielen posudky kritikov, ale aj preklady do mnohých jazykov, okrem iného i do poľštiny a maďarčiny. Román Na úpätí sopky je v podstate autobiografický, hoci autor svoje životné osudy rozdelil medzi viacero postáv. Stačí teda povedať, že sa narodil roku 1909, študoval v Cambridgi, žil v Paríži, v Mexiku, vo vlastnoručne postavených drevených zruboch a chatrčiach v Kanade a napokon v Anglicku, kde roku 1957 zomrel. Ostatné, to najpodstatnejšie, sa o autorovi dozvieme priamo z románu. Hlavný hrdina Geoffrey Firmin je alkoholik a na prvý pohľad sa zdá, že problém, ktorým sa román zaoberá, je príliš výlučný, v skutočnosti však ide o problém, s ktorým sa v rozličnej podobe stretávame v mnohých vynikajúcich dielach západnej literatúry a s ktorým sa museli a musia vyrovnávať mnohí čestní ľudia v buržoáznej spoločnosti. Firmin túži veriť v odveké, prosté ľudské hodnoty, je však príliš jasnozrivý, aby všade okolo seba nevidel lož a pretvárku, veľké slová, ktoré zakrývajú nízke pohnútky. Ochromený týmto poznaním nenachádza v sebe silu k jasnému, jednoznačnému činu a hľadá útočisko v alkohole, ktorý len zvyšuje jeho bezmocnosť. Je hlboko osamelý, lebo sa uzavrel sám do seba. V rozhovore s nevlastným bratom, ľavicovým novinárom, ktorý sa chystá pomôcť španielskym republikánom, a so svojou bývalou ženou, ktorá ho ešte vždy miluje a pokúša sa ho zachrániť, popiera právo človeka zasahovať do života iných ľudí a do chodu dejín, keďže nevieme predvídať dôsledky našich činov a dejiny sa aj tak slepo valia svojím korytom. Tieto slová, ktoré nie sú ani tak výrazom presvedčenia, ako skôr pokusom ospravedlniť vlastné konanie či neschopnosť konať, vyvráti ďalší priebeh udalostí, pre Firmina je však už prineskoro, aby z tohto ponaučenia vyvodil dôsledky. On, ktorý stojí bokom a odmieta aktívne zasiahnuť do dejín, je do nich napokon vtiahnutý nasilu a miesto cieľavedomej, zmysluplnej obete hynie nezmyselne ako obeť ironického zhluku náhod. V posledných chvíľach ho však hreje pocit ľudskej solidarity, ktorú mu v nebezpečenstve prejavili prostí Mexičania, ľudia, ktorých dovtedy pokladal len za ľahostajných účastníkov chaotického, smiešneho pechorenia a hmýrenia zvaného život.
