SVITANIE NA BALKÁNE
(Zazorjavane)
Matica slovenská, Martin, 1949
edícia Slovanská knižnica (14)
preklad Ján Michalko
obálka Viliam Chmel
1. vydanie, 5.000 výtlačkov
beletria, román, literatúra bulharská
390 s., slovenčina
tvrdá väzba s prebalom
stav: dobrý
0,90 €
*gopal3**belx*
Ľudmil Stojanov, terajší predseda Syndikátu bulharských spisovateľov, je najvýznačnejšia postava súčasnej bulharskej literatúry. Narodil sa r. 1888 v Kovačevici, v južnom Bulharsku, ako syn učiteľa. Po Ivanovi Vazovovi je najplodnejším a najvšestrannejším spisovateľom, básnikom. beletristom, dramatikom i literárnym kritikom. Z počiatočného symbolistu stáva sa po prvej svetovej vojne realista. Píše o sebe: "... Spadol som s oblakov romantizmu na tvrdú zem... a poriadne som sa dotĺkol... našiel som sa v náruči surovej a neúprosnej skutočnosti. " Jeho vrcholné diela z tohto obdobia sú: novela Milosrdenstvo Marsu, povesť Cholera a sbierka básní Pozemský život (1940). Pobyt v SSSR ešte väčšmi zosilnil jeho sväzky s realistickou literárnou tradíciou. Roku 1945 vydal svoju (skoro úplnú) sbierku lyrických básní pod názvom Stichotvorenia.
Po 9. septembri 1944 sa Stojanov jednoznačne orientoval na stranu progresívnej bulharskej literatúry. Už v apríli r. 1945 vydáva prvý diel z pripravovanej románovei trilogie Svitanie na Balkáne (Zazorjavane). To je prvý protifašistický bulharský román, ktorý zaujíma čestné miesto v literatúre Vlasteneckého frontu. Tu autor svojskou rečou a kvetnatým slohom, v duchu umeleckého realismu, pútavo predstavuje život inteligentov v zastrčenej balkánskej uhliarskej dedine. Odhaľuje fašistické neduhy a súčasné pokrokové sily v tvrdom boji proti nim. Život i boj Stojanových hrdinov za sociálnu i osobnú slobodu plynie prirodzene s ich láskou i strádaniami práve v predvečer druhej svetovej vojny. Politické udalosti v ČSR r. 1938 len zoceľujú bulharské podzemné pokrokové sily v boji proti fašistickému teroru. A keď tieto sily sú znemožnené vo svojom boji o sociálne a kultúrne pozdvihnutie dediny, uťahujú sa do skrýš hlbokého Balkána, po stopách revolucionárov z konca predošlého storočia, a neváhajú obetovať i život za svoju ideu.
V románe Svitanie na Balkáne plynie život skutočný, nezidealizovaný. so všetkými chybami i prednosťami prostredia i osôb. Stojanov dejište svojho románu ani nezhygienizoval, ani "nevymietol“ perom, ale nechal ho začmudené dymom uhliarskych míľ, stenajúce i radujúce sa v pazúroch tuberkulózy. Stojanov nie je patriotom, ktorý by zakrýval temné miesta pre propagandu v cudzine, ale poukazuje na jestvujúcu radostnú i žalostnú skutočnosť, prebúdzajúcu lásku človeka k človeku.
