STENDHAL - HAYDNOV ŽIVOT

STENDHAL

HAYDNOV ŽIVOT
(Vies de Haydn, de Mozart et de Métastase)

SVKL, Bratislava, 1959
Edícia hudobnej literatúry (18)
preklad Anton Vantuch
doslov Romain Rolland
obálka Vladimír Janský
1. vydanie, 5.240 výtlačkov

beletria, román, životopisy, hudba, literatúra francúzska,
196 s., slovenčina

tvrdá väzba s prebalom
stav: dobrý

1,50 €

*zukol6**bio*

To, že Stendhalov Haydnov život (listy o Haydnovi z cyklu Život Haydnov, Mozartov a Metastaziov, ktorý písal ako jednu zo svojich prvých prác v rokoch 1814—1821) je takmer doslova prebratý zo súčasného hudobného spisovateľa Carpanih, komentuje výrečne štúdia Romaina Rollanda a niektoré poznámky, ktoré sme prevzali z kritického vydania Listov v Paríži 1914. No či už pririekneme hlavnú zásluhu Carpanimu, či Stendhalovi, ostáva skutočnosťou, že práca sa zachovala ako jedna z naozaj zaujímavých — ak nie najzaujímavejšia — štúdií Haydnovej osobnosti i niektorých čŕt jeho diela. Využíva sviežu formu a v dvadsiatich dvoch listoch stihne priblížiť prostredie i myslenie, roztriediť i zaraďovať Haydnovo dielo, vyrozprávať autentické príhody a rozsvietiť škálu estetických postrehov a úvah. Pre ich nekonvenčnosť im odpúšťame omyly a pre ich stále paralely s výtvarným umením ich priraďujeme vo vedomí k niektorým štúdiám Rollandovým. 

Svojho hrdinu stavajú Listy vysoko. No stavajú ho práve tam, kde ho cítime dnes. Pravda, nám nie je dnes ťažké určiť jeho význam. Súčasnosť stála pred oveľa skrytejšou otázkou. Stendhal píše v Liste XVIII: 

„Vždy si, milý priateľ, sťažujeme, že prichádzame neskoro, že musíme obdivovať iba veci minidé, že nie sme súčasníci ničoho veľkého v umení. Ale veľkí ľudia sú ako alpské vrcholky: ked ste v údolí Chamonix, aj sám Mont Blanc sa Vám uprostred susedných končiarov rovnako pokrytých snehom zdá iba obyčajným vysokým kopcom; ale ked sa vrátite do Lausanne, vidíte, že prevyšuje celé okolie; a z ešte väčšej diaľky, z francúzskych rovín, keď všetky hory už zmizli, ešte vždy vidíte na obzore tú nesmiernu bielu hmotu, spoznávate obra starých svetov. “

V roku 1959 spomína umenie Haydnovu dvestoročnicu. No obzrieme sa do diaľky a ešte vždy sa týči oslepujúco bielo, velikán symfónie a oratória. Možno je to jeho grandiózne Stvorenie, či Štvoro ročných období alebo desiatky symfónií; priťahuje nás všetko, čo z neho klíčilo v nasledujúcich generáciách v hudbe.

Naša kniha má byť len zastavením, alebo otázkou, ak chcete. Treba o Haydnovi čítať ovela viac. Je to dlh.