READ, PIERS PAULPROFESOROVA DCÉRA
(The Professor´s Daughter)
Smena, Bratislava, 1977
edícia Štafeta
preklad Dušan Janák
prebal Milan Veselý
1. vydanie(v Smene), 20.000 výtlačkov
73-007-77
beletria, román
238 s., slovenčina
hmotnosť: 326 g
tvrdá väzba s prebalom
stav: poškodená väzba, oddelené dosky od bloku knihy
ZDARMA
*konik* in *066*
Román mladého anglického spisovateľa, ktorého dej sa odohráva v USA v polovici šesťdesiatych rokov. Univerzitný profesor Henry Rutledge, syn milionárskej rodiny, prednáša teóriu politických ved na Harvardskej univerzite. Je ženatý, má dve dcéry Louisu a Lauru. Americká spoločnosť prechádza v tom čase búrlivým vývinom — vražda Kennedyho, vietnamská vojna, rozklad hospodársky i mravný — ktorý sa premieta i do profesorovej rodiny.
Rutledge s hrôzou zisťuje, že mu je manželka neverná s jeho „najlepším priateľom“ senátorom Billom Laughlinom, staršia dcéra Louisa odchádza študovať na vysokú školu do Kalifornie, kde sa dostane do spoločnosti hippies a beatnikov a najmladšej dcére hrozí, že sa stane narkomankou. Všetky životné istoty a hodnoty, na ktorých profesor dovtedy staval, sa rúcajú a nútia ho, aby sa zamýšľal nad sebou, nad svetom okolo neho, aby pristúpil k prehodnoteniu všetkých hodnôt. Popud na to mu dávajú i študenti z jeho seminára, z ktorých malá hŕstka sa rozhodne prejsť od teórie k praxi — individuálnym teroristickým aktom, zavraždením senátora Laughlina podnietiť revolúciu v USA.
Čo bude s pôvabnou Louisou, rútiacou sa do mravnej skazy, ako sa profesor Rutledge vyrovná so svojimi osobnými problémami, aký postoj zaujme k spoločnosti, ktorej ideológiu vyznával a hlásal, ako sa skončí zamýšľané dobrodružstvo mladých „revolucionárov“, odpovie čitateľovi kniha nadaného anglického románopisca Piersa Paula Reada.
NA SEMINÁRI POLITICKEJ TEÓRIE, KTORÝ VIEDOL profesor Rutledge, bolo sedem študentov. Všetci boli v treťom ročníku, okrem Dannyho Glinkmana, ktorý bol o ročník nižšie, a Alana Graya, jezuitu, ktorý pracoval na doktorskej dizertácii.
Týchto siedmich vybrali z viac ako sto uchádzačov z Harvardu a Radcliffu; patrili medzi najnadanejších a najvzdelanejších v tejto oblasti štúdia. No ani pokiaľ ide o schopnosti, ani o vek, nemohli by sme ich postaviť na jednu úroveň. Danny bol z nich hádam najnadanejší, ibaže mozog mal ako motor, ktorý ide naprázdno na najvyššie otáčky. Kňaz mal zasa za sebou desať rokov životných skúseností, ktoré ho naučili merať vzopätie intelektu realitou, a mexický Američan Július Tate, hoci mal iba dvadsaťjeden rokov, prejavoval rovnakú rozvahu ako kňaz.
Výzor Júliusa Tata ešte posilňoval túto vlastnosť jeho mysle. Bol vysoký, mal rovné chlapské črty a silné pekné ruky. Toto všetko s melancholickými ústami, čiernymi vlasmi, tmavou pleťou a ohníčkami v očiach stačilo popliesť hlavy obidvom dievčatám v seminári, Debbie Cooperovej a Kate Williamsovej. A hoci to nedali najavo, po dvoch či troch seminároch venovali jeho zriedkavým stručným vystúpeniam dvojnásobne väčšiu pozornosť ako brilantnému prúdu Dannyho výrečnosti.
Týchto piatich členov seminára — kňaza Alana Graya, Júliusa, Dannyho a dve dievčatá spájali radikálne názory. Július a Danny patrili k harvardskej odbočke organizácie Študenti za demokratickú spoločnosť. Alan sa najprv pokúšal zatajiť svoje vlastné názory a tváril sa, že iba sympatizuje s revolucionármi, po niekoľkých seminároch nemal pevný študijný program, no keď sa z Hobbesa prešlo na Marxa a Mao Ce-tunga, jeho sympatie vyústili v priamu obhajobu revolúcie. To prekvapilo Henryho Rutledgea, lebo dovtedy len počul o takýchto kňazoch, ale osobne sa s nimi nikdy nestretol.
Slová „radikálne názory“ majú veľmi neurčitý obsah, aj pokiaľ ide o týchto piatich študentov, lebo Američania sa tak presne neškatuľkujú ako Európania. Napríklad dievčatá predstavovali rozličné podoby toho, čo možno nazvať pokrokovými názormi.
Kate Williamsová pochádzala zo štátu Maine a povahove bola skôr konzervatívna. Obliekala sa starostlivo a mohla by patriť aj k združeniu milosrdných sestier, keby také v Radcliffe existovalo. Jej otec, tak ako aj Lilianin, bol sudca a iste bol liberál. Katine názory boli vlastne iba extrémny liberalizmus, ktorý vždy vystupuje v prospech hocikoho, komu sa ublížilo. Keby sa bola narodila o päť rokov skôr, iste by bola medzi tými, čo šli na juh agitovať v prospech černochov; teraz v Cambridge s takým istým zápalom vystupovala na obranu všetkých, ktorí sa vyhýbali vojenskej službe a všetkých bojovníkov proti vojne.
A Debbie Cooperová bola predovšetkým anarchistkou a verila v slobodu, ktorá ďaleko prekračovala rámec obyčajných politických súvislostí. Bola buclatá a zmyselná a bezpochyby sa dala ľahko presvedčiť, aby túto slobodu vyskúšala sama na sebe. Bola rovnako proti zákazu narkotík, ako aj proti zákazu antikoncepčných prostriedkov, pretože všetky tieto zákazy spolu s občianskymi zákonmi, políciou a zákonom proti potratom sú podľa nej prejavom totalitárneho systému, proti ktorému bola Debbie Cooperová celou svojou dušou.
Dvaja študenti, Mike Hamerton a Sam Fowler nepatrili k tomuto nesúrodému ľavému krídlu v seminári. Nie preto, že by patrili k pravému krídlu: v Cambridge neboli teoretici fašizmu, ba ani konzervativizmu — sotva sa dáki našli na celom severovýchode. Mike Hamerton pochádzal z Chicaga a svojimi popletenými harvardskými vrstovníkmi trochu pohŕdal, nie preto, že boli radikáli, ale preto, že boli prchkí a neurotickí. Domnieval sa, že politická teória by mala byť odvetvím matematiky: ako hlavný študijný odbor mal matematiku a stále túžil pracovať na počítačoch. Bol pevne presvedčený o tom, že tieto moderné počítacie stroje môžu skúmať všetky oblasti ľudského ducha. Dejiny umenia a filozofie a politickú teóriu študoval len preto, aby mohol jedného dňa naprogramovať zopár počítacích stro-
