NIŽNÁNSKY, JOŽOČACHTICKÁ PANI
Tatran, Bratislava, 1967
edícia Meteor (2)
vysvetlivky Juraj Fojtík
obálka Karol Rosmány
9. vydanie, v Tatrane 1., prepracované, 80.000 výtlačkov
beletria, román,
604 s., slovenčina
hmotnosť: 663 g
tvrdá väzba
2,00 € stav: dobrý, knižničné pečiatky *H-2-2*
predané stav: dobrý, neautor. venovanie *zlaci* in **S5Z**
POD HRADOM BOJ,na námestí šibenica
Všetci čerti z pekla
Ficko hneď aj odišiel. V Pavlovi Ledererovi špina Fickovho brlohu prebudila taký odpor, že nebol schopný sadnúť si. Aby zahnal nudu, postavil sa k okienku.
A veru mal čo pozorovať.
Celý dvor sa hemžil ľuďmi, mužskými a ženskými, hajdúchmi a služobníctvom. O čomsi rozčúlene hovorili a keď zbadali Ficka, naľakane sa rozutekali. Ficko zakričal na miznúcich hajdúchov. Bojazlivo zastali a na Fickove otázky odpovedali akosi ostýchavo. Ficko bol náramne rozzúrený. Reval, že ho aj Lederer počul, skákal, ani čo by čmeliaka mal za ňadrami, a zúrivo rozhadzoval rukami.
Vtom sa otvorila brána kaštieľa a vletela cez ňu čachtická pani na Viharovi z raňajšej vychádzky. Tvár mala rozohnenú a pohyby také svieže, že Pavel Lederer, ktorý ju dychtivo pozoroval, nevychádzal z obdivu. Postála pri Fickovej skupine, a rozrušene sa spytovala:
— Čo sa to stalo? Po uliciach je plno ľudí I pred kostolom také zástupy, že sotva som mohla prejsť.
Zamlčala, že to nielen pre množstvo ľudí. Dav tam stál hrozivo a v prvej chvíli sa cítila, akoby sa tisíce očí vbodávali do nej s úžasom a nevýslovnou nenávisťou. Až keď zúrivo pohnala Vihara, hotová pregniaviť sa cez zástup, urobili jej cestu mlčky, bez slova. V bráne kostola videla Jána Ponicena. Stál tam ako socha, ako stelesnená výčitka. Vznešene pozdvihnutá hlava sa nesklonila na pozdrav...
- Hrozné veci sa dejú, osvietená pani, — odvetil Ficko, ktorý sa len pred chvíľou dozvedel o nočných udalostiach. Dnes ráno našli Országhovu kryptu otvorenú a po kostole deväť otvorených rakiev s deviatimi mŕtvolami dievčat...
Pani zbledla.
— Kto to spravil? — vybuchlo z nej.
— Vraj zem sama ich vyvrhla, lebo ...
— Nie som zvedavá na reči hlúpeho ľudu, — prerušila ho rozdráždene, lebo vo svojej poverčivosti sprvu aj ona myslela na zásah tajomnej, nadprirodzenej moci.
Fickovi blysla hlavou spasiteľná myšlienka a tvár sa mu rozjasnila.
— Spravil to Ján Kalina so zbojníkmi! — zvolal víťazoslávne.
Myslel si, že či to urobil on alebo nie, to je jedno. Nech vzbĺkne pani hnevom a nech rozkáže neľútostnú poľovačku na zbojníkov. Neunikne ani Kalina, ani Drozd! Kalinu akoby už mal v hrsti. A bude mať aj Drozda, len treba pohnúť rozumom!
— Ešte dnes chcem Kalinu vidieť živého či mŕtveho! — zvolala pani zachrípnuto od výbuchu zlosti. — Ak ho neprivedieš, beda ti!
Ficko sa rozreval na zástup, zhromaždený na dvore, aby sa každý pratal za svojou robotou. Hajdúsi, slúžky a poddaní rozutekali sa ako obarení.
Potom Ficko rozpovedal panej, akého dobrého zámočníka pre ňu našiel a pre seba skvelého pomocníka, a napokon načrtol svoj plán poľovačky na zbojníkov, keď už Kalinu budú mať lapeného.
— Dobre, — súhlasila pani. — So zámočníkom rob, čo uznáš za dobré. Za Kalinu, živého či mŕtveho, dostaneš dvesto zlatých. Aby to bola poriadna poľovačka, odkáž do najbližších miest, žeby poslali do Čachtíc všetkých pandúrov, bez ktorých sa môžu na pár dní zaobísť. Z mojich obcí privolaj polovicu hajdúchov.
................................................................................................................................................................
...posledná veta...
Akoby desať bosoriek bolo umrelo...
