MIKLOŠOVÁ, MARTA
LÚČENIE
po tridsiatich rokoch od narodenia a smrti
DACO, Bratislava, 1996
doslov Teodor Križka
obálka Peter Rašla
1. vydanie
ISBN 80-967298-1-0
životopisy
120 s., čb fot., slovenčina
mäkká väzba
stav: veľmi dobrý
0,50 €
*priva*bio*
Marta Miklošková sa narodila 10. 6. 1912 v Senici. Zmaturovala v Nitre v rokoch 1930-1934 absolvovala Filozofickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave. Do roku 1942 učila na Dievčenskom učiteľskom ústave a Štátnom gymnáziu v Nitre. Často publikovala v náboženských časopisoch a spolupracovala s misionármi Spoločnosti Božieho Slova. Za svoje náboženské postoje bola za totality prenasledovaná. V roku 1951 ochorela na rakovinu, po operácii žila ešte pätnásť rokov. Zomrela na rakovinu pľúc 27. 3. 1966 v Nitre.
Je tomu takmer päťdesiat rokov, čo zazvonil poštár a priniesol list Mama práve obedovala, lyžicou jedla hrachovú kašu s chlebom. Očami sústredene čítala list a slzy, veľké ako hrachy v kaši, jej z líc padali do taniera. Neviem, čo bolo v tom liste. Isto ľudské nešťastie, utrpenie a bolesť. Mama dočítala, nedojedla, vstala a obliekla si starý kabát. Keď zbadala, že ju z druhej izby pozorujem, cez slzy sa na mňa usmiala, pohladila ma po vlasoch, pobozkala ma a povedala: „Neboj sa! Buď dobrý, o chvíľu sa vrátim. “ Odišla tam, kde ju práve potrebovali. To bola moja mama...
V krátkom čase vychádza už druhá kniha Jozefa Mikloška, tentoraz v originálnom spoluautorstve s nebohou mamou -Lúčenie. V prvej - Prísne tajné s podtitulom Ako sme boli malí -autor opísal roky detstva, časy šibalstiev a hier, plné furtáctva a humoru. Tentoraz dostávame do rúk knihu vážnu, ba podľa tematiky najvážnejšiu. Autor sa v nej vysporadúva s citmi k predčasne zosnulej matke a mŕtvo narodenému dieťaťu, v ktorých odchode vidí mnoho paralel. Tieto dve postavy v jeho rozprávaní dominujú.
Sú mu literárnym cieľom, ale i prostriedkom, lebo prostredníctvom nich dostával od života otázky, na ktoré si každý musí odpovedať sám.
Kniha je o to zaujímavejšia, že je komponovaná z textov dvoch postáv - matky a syna.
Čitateľ v nich objaví kontinuitu životného postoja, jeho etického podhubia, ktorého znakom rovnako ako pri prvej Mikloškovej knihe zostáva to najvzácnejšie -ľudskosť. Je to ľudskosť pretavená v utrpení, ale i v láske k Bohu a životu, preto je aj tak podávaná -ako naplnenie povinnosti pokračovať v kontinuitnom odovzdávaní dobra a lásky cez hranice generácií Slovákov.
Želám knihe jediný osud: aby pohla kameňmi v srdciach tisícov čitateľov, aby aspoň o kúsok pohla kameňom v srdci tohto času.
TEODOR KRIŽKA
