EL HAKIM
(El Hakim)
Smena, Bratislava, 1968
edícia Štafeta (32)
preklad Rudo Brtáň
prebal Pavol Janek
50.000 výtlačkov
73-034-68
beletria, román, literatúra švajčiarska
288 s., slovenčina
tvrdá väzba s prebalom
stav: dobrý, prebal ošúchaný
0,50 €
*juran**belx-sui*
Keď sa asi pred tridsiatimi rokmi objavil na knižnom trhu Knittlov EI hakim, razom vzbudil veľký ohlas v širokých čitateľských kruhoch. Bola to iste zásluha nielen autorovho rozprávačského umenia, ale aj zásluha exotickej príťažlivosti prostredia, ktorého je spisovateľ vynikajúcim znalcom. EI hakim bol už tretím románom, čo mu získal veľký medzinárodný úspech. V slovenskom preklade vyšiel prvý raz roku 1942 a čitatelia ho prijali aj u nás s takým istým nadšením ako inde vo svete.
Rozprávačom príbehu je mladý egyptský lekár Ibrahim Gamal el Assiut, ktorý po mnohých tápaniach a hľadaniach v mladosti, po mnohých prekážkach a ťažkostiach uskutoční svoj sen, čo ho ovláda od detstva — stane sa hakimom, lekárom, presláveným chirurgom. Vidíme ho vyrastať z hlinenej chatrče vo felažskej dedine, chlapčeka oduševneného svojou predstavou byť raz hakimom, sledujeme jeho cestu po Níle do Káhiry, kde chce študovať medicínu, jeho prvý úspešný chirurgický zákrok na lodi aj nepredvídané zdržanie v kraji zamorenom cholerou, prvé hrdinské boje o záchranu chorých, za ktoré skoro sám zaplatí životom. Sprevádzame ho po chudobných štvrtiach Káhiry počas štúdií, pri prvých zrážkach s cudzou mocou, prekonávame s ním ťažkosti v praxi, neustále zápasy s intrigami, závisťou a korupciou, neúspechy i konečné veľké víťazstvo a problémy citového života.
Jeho hlboká láska k Azize vinie sa celým príbehom ako lyrický, nežný a smutný podtón, ktorý v určitých momentoch zosilnie a zatlačí všetko do úzadia, aby zase premožená stala sa opäť len clivým podfarbením jeho života, do ktorého tri razy osudovo zasiahne. Posledný raz, keď sa už ako ťažko chorý vracia domov — umrieť.
Hoci autor sleduje osudy jednotlivca, na pozadí príbehu — ktorý sa odohráva v koloniálnom Egypte pod britskou nadvládou — vykreslil autor živými, pestrými a pravdivými farbami mohutný obraz národa s tisícročnými kultúrami, čo upadá pod cudzou nadvládou, žije v biede a v nevedomosti s typicky orientálnou odovzdanosťou do vôle osudu, kde vládnu intrigy, úplatkárstvo a protekcia, no kde práve pod tlakom týchto skutočností vyrastá nová, uvedomelá inteligencia bojujúca za oslobodenie a povznesenie svojho národa; k nej patrí aj hrdina príbehu. A čas opäť dokázal, že túžba človeka po slobode je silnejšia ako všetka moc a každá vláda. Autor azda ani nerátal s tým, že jeho dielo bude mať taký hlboký sociálny dosah, no spisovateľská svedomitosť ho viedla k objektívnosti, a keďže poznal Egypt dokonale, z mozaiky životných príhod Ibrahima Gamala vznikol aj celkový obraz Egypta tých čias. Knittlova orientálna exotika pôsobí celkom iným dojmom ako povedzme Prustov Faraón so svojou historickou tematikou.
John (Herman) Knittel sa narodil 24. marca 1891 v Dharvae v Indickej provincii Bombaj ako syn švajčiarskeho misionára z Bazileje. Keď mal päť rokov, vrátil sa s rodičmi do vlasti. Dovtedy hovoril len indickým nárečím kanara. Po štúdiách odišiel ako devätnásťročný do Anglicka, kde sa pretĺkal ako obchodník, bankový úradník i burzový špekulant. Po prvej svetovej vojne odišiel do Afriky, kde si v západnom Maroku kúpil majetok. Žil medzi Berbermi, rifskými Kabylmi, Arabmi, Židmi a francúzskymi kolonizátormi, stýkal sa s domorodým obyvateľstvom od pastierov po kniežatá, takže poznal a zažil mnoho búrlivých udalostí aj boje za slobodu. Neskôr, už ako nezávislý spisovateľ, mnoho cestoval a žil striedavo v Afrike a v Európe.
Jeho romány a drámy sa väčšinou odohrávajú v exotickom prostredí, preto mali veľký úspech u európskeho čitateľstva. Námety si zvyčajne vyberal dobrodružné a napínavé so spoločenským dosahom, ba aj — zrejme podľa anglických vzorov — kriminalistické. Angličtinu si tak dokonale osvojil, že prvé práce vydával dokonca v tomto jazyku, až neskôr začal písať po nemecky. Roku 1920 vyšla jeho prvotina The Travels of Aaron West a pod skráteným názvom K a p i t ä n West roku 1922 a 1949 v nemeckom preklade. Aj jeho druhá próza The Traveler in the Night (1924) vyšla po nemecky až o dva roky neskôr, ako Der Weg durch die N a c h t (Cesta nocou).
Veľký medzinárodný úspech dosiahol Knittel románmi Tereza Étiennová (1927), Via mala (1934), EI hakim (1936) a Amadeus (1939).
Tereza Etiennová je drámou vášne a lásky, s hlbokou psychologickou kresbou postáv. Tereza je neobyčajne krásne dievča, ktoré si nájde prácu u bohatého vdovca Antona Jakuba Müllera. Hoci ju srdce ťahá k jeho mladému synovi Gottfriedovi, nakoniec predsa len privolí vydať sa za otca, ktorý k nej zahorí poslednou veľkou vášňou. No lásku ku Gottfriedovi nedokáže Tereza premôcť. A z tejto lásky vyrastá dráma náruživostí a viny. Tento Knittlov román poznáme aj z filmového spracovania.
Syn Terezy Etiennovej sa stal hrdinom románu Amadeus. Autor v ňom opísal jeho zápas za stavbu priehrady v Alpách, boje s nepochopením a prežitkami až po konečné uskutočnenie jeho cieľa.
Veľký rozruch vyvolal román V i a mala. Strhujúci dej, tak ako aj v predošlých dvoch dielach, odohráva sa v lone švajčiarskych veľhôr, ktoré autor oživuje s neobyčajnou básnickou silou. Veľkoleposť prostredia zodpovedá veľkosti vnútorného napätia, tragédie rodiny, ktorej život premenil nemilosrdne tyranský otec, stelesnené temno a zlo, na hotové peklo, až sa v poslednom zúfalstve odhodlajú otca zabiť, aby mohli konečne žiť ako ľudia. Skvele napísané dielo plné vonkajšieho a vnútorného napätia o osudovom vplyve vraždy na životy vinných aj nevinných.
Okrem uvedených diel vydal John Knittel romány Der blaue Basalt (Modrý bazalt 1929), Abd-el-Kader (1930) a Der Commandant (Veliteľ 1933). Roku 1935 vyšla jeho zatiaľ jediná dráma Der Protektorat a o dva roky neskôr dramatizácia románu Via mala.
Po Amadeovi sa na dlhší čas odmlčal, dodržal Horáciovu poučku: nonum praematur in annum — deväť rokov neuverejňuj! Potom vydal romány Terra magna (Veľká zem 1948), Jean Michel (1953) a napokon Arietta (1959); no tým pravdepodobne svoju spisovateľskú dráhu ešte neskončil.
Čo je spoločným menovateľom Knittlových diel? Nepochybne skvelý a zrelý rozprávačský talent, bohatstvo skúseností a znalosť prostredí, kam dej svojich románov umiestil; toto a bystrý pozorovatelský talent mu umožňujú vytvoriť typy a charaktery jedinečných ľudí z mäsa a krvi. No Knittel je viac ako len bystrý pozorovateľ a zbehlý cestovateľ, hlboko pozná aj zvyky a mentalitu, psychológiu svojich hrdinov a hrdiniek. Ak k tomu pridáme živý a dramatický dialóg, očarujúci opis prírody a prostredia, plynulý a obrazný štýl so zmyslom pre napätie a dobrodružstvo, pochopíme, prečo je Knittel dodnes takým čítaným autorom a prečo má taký široký medzinárodný ohlas.
