KOCÚRIK ZLATÁ LABKA
Bieloruské rozprávky
Mladé letá, Bratislava, 1977
edícia Z rozprávky do rozprávky
preklad Milan Odran
ilustrácie Viera Gergeľová
2. vydanie, 15.000 výtlačkov
66-143-77
beletria, knihy pre deti, rozprávky, literatúra bieloruská
168 s., slovenčina
tvrdá väzba s prebalom, veľký formát
*morer*roz*
„Bol jeden zvedavý chlapec Andrej. Chcel všetko vedieť. Kde len pozrie, čo len vidí, o všetkom sa ľudí vypytuje, všetko chce vedieť. Plávajú po nebi oblaky... Kde sa vzali? Kam letia? Šumí za dedinou rieka... Kam tečie jej voda? Rastie les... Kto ho zasadil? Prečo vtáčky majú krídla a všade voľne lietajú a človek ich nemá?
Ľudia mu odpovedali, odpovedali, napokon vidia, že i sami nevedia, čo odpovedať.
— Ty, Andrej, chceš byť múdrejším od všetkých, — smiali sa mu. — Vari je možné všetko vedieť?
Ale Andrej neverí, že sa nedá všetko vedieť.
— Pôjdem, — hovorí, — až k samému slnku: ono všade svieti, všetko vidí, všetko vie. Ono mi povie, čo sám neviem. “
Takto sa začína jedna z krásnych bieloruských rozprávok, ktoré si v tejto knižke, mladí čitatelia, prečítate. A možno, keď ich budete čítať, podobne ako malý Andrej, ktorý chcel byť múdrejší od všetkých, aj vy sa opýtate: kde sa vlastne vzali tieto rozprávky, kto ich vymyslel?
Vymyslel ich ľud. Prenášali sa z pokolenia na pokolenie až do dnešných čias. V nich si rozprával o odvahe a smelosti, to sú rozprávky o bohatieroch, ktorí jednou rukou vytrhli dub, zachraňovali od drakov princezné a premohli nepriateľa, v nich sa tešil, keď sa chudobnému človeku podarilo prekabátiť hlúpeho pána alebo čerta, v nich nechal víťaziť dobro nad zlom.
