streda 15. decembra 2021

GREENE, GRAHAM - NÁŠ ČLOVEK V HAVANE

GREENE, GRAHAM

NÁŠ ČLOVEK V HAVANE
Zábavné čítanie
(Our Man in Havana)

Slovenský spisovateľ, Bratislava, 1961
edícia Tvorba národov
preklad a doslov Taťjana Ruppeldtová
prebal Jozef Kornucik
1. vydanie, 10.000 výtlačkov

beletria, román, literatúra anglická
220 s., slovenčina

tvrdá väzba s prebalom
stav: dobrý

1,30 €

*priva*/*kocev2*in *belx-eng*

Anglického spisovateľa Grahama Greena netreba nášmu čitateľovi predstavovať. Pozná jeho romány z prekladov, najmä „Tichého Američana“, román, ktorým sa prihlásil medzi stúpencov pokroku, slobody a demokracie.

Po „Tichom Američanovi“ vydal „Nášho človeka v Havane“ roku 1958, teda v čase ľudovej revolúcie na Kube, boja kubánskeho ľudu za národné oslobodenie, boja proti imperialistickému vykorisťovaniu. Dej románu sa práve odohráva na pozadí tohto zápasu. Z narážok a náznakov si môžeme utvoriť obraz vtedajšej Kuby, nepokojnej, rozbúrenej, žijúcej na križovatke dejín. Stretávame sa tu s rozličnými domácimi politickými skupinami a skupinkami, záujmami zahraničných imperialistov, šarapatením

rozličných cudzích agentov tajných služieb, proti ktorým sa akoby z diaľky dvíha odpor ľudu. Na tomto pozadí sa odvíja príbeh drobného, „bezvýznamného“ britského občana, usadeného v Havane, ktorý tam už dlhé roky obchoduje s vysávačmi. Pokojne si žije v ústraní, len svojej dcére, do tých čias, kým sa nedá naverbovať za tajného agenta — špióna pre centrálu „tajnej služby“ v Londýne. Naletí na peniaze a zamotá sa do pekelnej hry, zapletá sa do nej slepo a rúti sa strmo do záhuby, ktorú zapríčiní aj iným a z ktorej vyviazne viac-menej iba náhodou. — Možno sa bude Wormoldovo špionážne dobrodružstva s prekvapujúco a nečakane dobrým koncom pre neho zdať málo pravdepodobné. Agentov si vymýšľa, špionážne „zprávy“ vypisuje z novín a vymýšľa si ich, zo svojej úlohy si robí žarty. Skúsení šéfovia mu naletia na lep, pretože sú až po uši v studenej vojne a strach im zaslepuje súdnosť. Greene takto zosmiešňuje a odsudzuje metódy britskej tajnej služby. Preto jeho dielo vyznieva ako politická satira.

Román je skutočným „zábavným čítaním“, z ktorého si človek odnáša poučenie i poznanie. Zápletky, napínavá kompozícia, kresby charakterov jednotlivých postáv, všetko je dômyselné a cieľavedomé. Dej udržiava v napätí. K tomu prispievajú aj spisovateľove umelecké prostriedky, najmä realistický dialóg, vtipné situácie a ich riešenie.