HĽADANIE A BLÚDENIE V DEJINÁCH
Úvahy, štúdie a polemiky
Kalligram, Bratislava, 2000
edícia Domino
1. vydanie
ISBN 80-7149-353-8
filozofia, história
408 s., slovenčina
mäkká väzba
stav: veľmi dobrý
PREDANÉ
*priva*his*
Ivan Kamenec nepatrí medzi jednorozmerných historikov, ktorí sa pozerajú na dejiny iba cez jednu tému. Zaujímajú ho politické udalosti, ale aj široko chápané dejiny kultúry a literatúry. Zjednodušene povedané - Jozef Tiso i Ladislav Novomeský, dramatické roky druhej svetovej vojny a roky po nej, ale aj evolučná epizóda medzivojnového obdobia.
Tematicky sa však stále vracia k antisemitizmu -slovenskej bráne k holokaustu. K fenoménu dôležitému nielen pre svoju ľudskú tragiku, ale aj pre pochopenie mnohých iných stránok dejín. Morálny rozmer a etická angažovanosť Kamencovej publicistiky sa prejavujú v probléme, ktorý je nastolený alebo zašifrovaný v mnohých jeho textoch: voľbe menšieho zla. A vo večnej dileme: je to vôbec voľba? V slovenských dejinách, v témach a obdobiach, ktoré sú predmetom Kamencovho záujmu stála spoločnosť, jednotlivci i skupiny pred takouto voľbou mnohokrát, ba pričasto. S tým súvisí aj fakt, že práve Kamenec ako prvý v našej historiografii sformuloval fenomén strachu: životného pocitu, ktorý pretransformovaný cez postoje, konanie či nekonanie, ovplyvnil dianie v dejinách viac, ako si predstavujú zástancovia krátkych a jednoduchých spojení: idea - historická realita.
Autor proklamuje, ale aj dodržiava zásadu, že historik nesúdi, ale poskytuje materiál pre poznanie i formovanie postojov. Jeho publicistické texty stoja na solídnom základe odborného výskumu, publikovaného v odbornej tlači alebo ako samostatné práce. To autorovi umožnilo osloviť čitateľa nielen zreteľne a príťažlivo, ale ako ten, kto už prešiel kus cesty, môže klásť otázku: čo ešte je na tejto ceste ďalej? Výber z Kamencových historických textov nedáva jednoznačnú odpoveď, ale ich autor je presne tam, kde historik má stáť: uprostred. Oboznamuje s minulosťou pre prítomnosť, budúcnosť a okrem poznania chce aj čin.
Ivan Kamenec sa narodil 27. augusta 1938 v Nitre. Po maturite v Topoľčanoch vyštudoval na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave históriu a dejiny umenia. Pracoval vo vtedajšom Slovenskom ústrednom archíve, neskôr v Slovenskom národnom múzeu. Od roku 1969 pôsobí v Historickom ústave Slovenskej akadémie vied, kde v roku 1971 získal vedeckú hodnosť. Venuje sa výskumu a interpretácii moderných dejín Slovenska v 20. storočí. Jeho pozornosť je zameraná na politické a kultúrne dejiny, ako aj na niektoré teoretické otázky slovenskej historiografie, resp. jej vývinu. Tematicky sa venuje obdobiu slovenských dejín počas prvej ČSR a najmä počas vojnového slovenského štátu. V rámci uvedených období sa venuje historicky i spoločensky závažným témam. Medzi nimi dominuje problematika holokaustu, režim Slovenskej republiky v rokoch 1939— 1945, vnútropolitický vývin i postoje jej najvyšších predstaviteľov. K vedecky a spoločensky najzávažnejším prácam Ivana Kamenca patria monografie Po stopách tragédie (1991), Slovenský štát (1992), Vatikán a Slovenská republika 1939-1945 - Dokumenty (1992), Trauma (1994), Tragédia politika, kňaza a človeka - Dr. Jozef Tiso (1998). Autorsky participoval na viacerých historických syntézach a je autorom stoviek odborných štúdií, esejí a článkov. Externe prednáša na viacerých slovenských vysokých školách a vystupuje s referátmi na vedeckých podujatiach doma i v zahraničí.
