KELLEY, KITTYNANCY REAGANOVÁ
(Nancy Reagan)
Neautorizovaný životopis
Aktuell, Bratislava, 1991
preklad D. Oravcová, E. Birčáková, B. Varsik. leopold Moravčík
prebal Milan Moravanský
ISBN 80-900474-1-6
životopisy
424 s., čb fot., slovenčina
hmotnosť: 650 g
tvrdá väzba s prebalom
stav: zachovalý, pečiatky v knihe
0,20 €
*mikpa*
Kitty Kelleyová je pôvodným povolaním novinárka. Roku 1971 sa vzdala miesta politickej komentátorky denníka Washington Post a stala sa nezávislou publicistkou. Prispievala do významných novín a časopisov, napríklad do New York Times, Newsweek, Los Angeles Times a Chicago Tribune, ako aj do populárnych ženských časopisov Ladie’s Home Journal a Good Housekeeping. Popri publicistike písala aj beletriu a jej najznámejšie knihy - His Way: The Unauthorized Biography of Frank Sinatra (Išiel svojou cestou: Neautorizovaný životopis Franka Sinatru), Jackie, Oh! (Ó, Jackie! ) a Elizabeth Taylor. - The Last Star (Elizabeth Taylorová: Posledná hviezda) - sa stali americkými bestsellermi. Jej spisovateľská tvorba bola ocenená viacerými cenami, napríklad Americké združenie novinárov a spisovateľov jej r. 1987 udelilo cenu Autor roka.
Jej najnovšia kniha, neautorizovaný životopis bývalej prvej dámy Nancy Reaganovej, sa od svojho vydania koncom apríla 1991 celé týždne držala na prvom mieste rebríčka bestsellerov uverejňovaného v literárnej prílohe New York Times Book Review. Slovenským čitateľom sa dostáva do rúk v rekordne krátkom čase po jej vyjdení v USA. Veríme, že kniha, ktorá vyvolala toľko rozruchu a kontroverzných názorov amerických recenzentov, zaujme aj ich. Umožní im totiž nielen sledovať životné osudy Nancy Reaganovej, bývalej hollywoodskej hviezdičky, ale aj nahliadnuť do zákulisia veľkých politických bojov v jednom z nesporne najškandalóznejších období amerického politického života - reaganovskej éry.
Nancy nemala povesť štedrej osoby a jej priatelia, príbuzní i zamestnanci vedeli, že keď rozdáva darčeky, dochádza niekedy ku kurióznym, až nenormálnym situáciám. Bolo všeobecne známe, že jej darčeky pochádzajú z hŕby venovaných reklamných vzoriek a darov, ktoré Reaganova za tie roky podostávali.
"V Bielom dome mala jednu komôrku, do ktorej nikto z nás nesmel vojsť, " spomína Maureen Reaganová. "Do tejto miestnosti ukladala všetky veci. Neskôr ich odtiaľ vyberala. Keď som sa vydala, opýtala sa:,Nepotrebuje tvoj muž kávovar? '
, Hmm... myslím, že áno, ' odpovedala som. Počula som, ako sa prehrabáva v izbe, a odrazu sa zjavila aj s kávovarom. "
Maureen dostala ako svadobný dar tridsaťšesť cínových koktailových lyžičiek ozdobených miniatúrnymi sloníkmi, ktoré tiež pochádzali z komôrky, kde boli odložené všetky sloníky, ktoré Reaganovci za tie roky podostávali od nadšených republikánov.
"Každý rok, " spomína prezidentov poradca, "smrdela vianočná kravata alebo pulóver, čo som dostal, protimoľovými prípravkami, čo znamenalo, že tento dar pôvodne dostali Reaganovci, prvej dáme sa však nezdal dosť dobrý, a tak ho šmarila k ostatným odloženým haraburdám, aby ho raz mohla hodiť na Vianoce niekomu takému, ako som napríklad ja. Spočiatku ma to urážalo, ale po čase som si na to zvykol. Každý rok sme sa smiali, keď Reaganov priateľ Dennis LaBlanc [zástupca vedúceho materiálno-technického zabezpečenia Bieleho domu] dostal atletickú výbavu od Vina Scullyho. Baseballový komentátor Vin Scully bol sused Reaganovcov na Pacific Palisades a každoročne posielal Reaganovi do daru športové potreby, ktoré pani Reaganová automaticky presunula Dennisovi. "
"Barbara Bushová raz poslala Nancy na Vianoce veniec nastriekaný nabielo, " spomína jedna zo sekretárok prvej dámy. "Nancy ihneď napísala na darček čiesi meno a povedala mi, že ho mám zabaliť a poslať jej priateľke do Kalifornie. "
Nancy obdarúvala darovanými vecami všetkých - neušetrila ani vlastné deti a najbližších priateľov. Kaderníkovi Juliusovi darovala sako za osemsto dolárov, ktoré Reaganovi poslal pán Guy z Beverly Hills. Nepáčilo sa jej, ale ani Juliusovi, ktorý ho vrátil naspäť do obchodu. Nancy Reynoldsová, vraj aby si zútulnila domov, dostala od nej do daru lacnú akrylovú deku, ktorú Reaganovci dostali počas volebnej kampane a vyradili do skladu. "Určite nestála ani dvadsať dolárov, " komentovali darček Reynoldsovci. Aj prvý vnúčik prvej dámy bol poctený podobným - nekúpeným -darom. Keď bol Cameron, syn Michaela Reagana, počas prezidentovej inaugurácie na návšteve v Bielom dome, priniesol si so sebou aj svojho medvedíka. O niekoľko mesiacov dostal Cameron doma v Kalifornii na svoje tretie narodeniny balík s venovaním: Vnúčikovi všetko najlepšie k narodeninám želajú stará mama a starý otec. Cameron dostal do daru vlastného strateného medvedíka.
"Otec a Nancy asi medvedíka našli a nevedeli, že to bola Cameronova hračka. A tak ho zabalili a poslali ako darček na narodeniny, " spomína Michael Reagan.
Šetrná prvá dáma pozorne sledovala narodeniny a výročia priateľov a príbuzných, ktoré mala zaznačené v kalendári. Šiesty február mala zaznačený ako NRR -deň narodenín Ronalda Reagana, štrnásty ako N Adolfa a dvadsiaty ako N Leonore Annenbergovej a Glorie Vanderbiltovej; dvanásty december mala poznamenaný ako N Franka Sinatru a osemnásty ako N Jerryho Zipkina. Mala zaznačené a nezabúdala ani na narodeniny všetkých dievčat a ich manželov, ani na výročie sobáša každej manželskej dvojice. Pamätala si aj narodeniny kozmetičky Suzanne Zadovej, aranžéra kvetov Davida Jonesa, bytového architekta Teda Grabera, ktorý vždy dostal blahoželanie s oslovením Drahý Rak, alebo Drahý Spolurak, pretože obaja boli narodení v rovnakom znamení.
Prvej dáme záležalo na tom, aby sa na verejnosti vedelo o jej dobrom zvyku pamätať si narodeniny blízkych, preto neraz tajomníčke prikázala, aby pri príležitosti odovzdávania darčekov zavolala novinárov. Jody Jacobsová z Los Angeles Times si spomína: "Raz mi zavolala Tessa Taylorová [dcéra Ursuly a Roberta Taylorovcov], krstná Reaganovcov. Vraj ju tajomníčka Nancy Reaganovej poprosila, aby mi zavolala a informovala ma o tom, že jej Nancy darovala ako svadobný dar korálové, perlové a diamantové náušnice a rovnaké prstene. Bol to pravdepodobne jeden z mála darov, ktoré kedy Tessa dostala od Nancy Reaganovej, ale poctivo som o tom napísala. "
"Keď sa roku 1981 vydávala Sheila [Tatová], tlačová tajomníčka prvej dámy, navrhol som, či by jej nechcela poslať svadobný dar, " spomína bývalý pracovník Bieleho domu. "Nancy povedala: ,Vezmi si to na starosť. ' Zašiel som teda v Georgetowne do obchodu, kúpil som dlhú lyžicu z pravého striebra a dal som na ňu vyryť: Sheile a jej manželovi pri príležitosti uzavretia sobáša od prezidenta a pani Reaganovej. Neskôr som predložil účet v hodnote asi dvesto dolárov, ale nikdy mi ho nepreplatili. Ani som to radšej nepripomínal, lebo som nechcel, aby okolo toho urobila haló. Vedel som, že pani Reaganová nerada platí za dary a chce, aby ostatní platili za ňu, tak ako jej bohatí priatelia. "
Hoci prvá dáma dávala väčšine priateľov a príbuzných darované dary, darčeky pre personál Východného krídla Bieleho domu platil za ňu Republikánsky národný výbor, ktorý nakúpil nožíky na otváranie listov, perá, tácne a iné predmety s jej podpisom. Na účet Republikánskeho národného výboru objednala ešte dvesto kozmetických plastikových puzdier so svojím podpisom na vrchnáku, v ktorých bol lesk na pery a krém na opaľovanie. Ďalej objednala plexisklovú miniatúru Bieleho domu so svojím podpisom a oficiálnym návštevám dávala strieborné škatuľky, na ktorých bol vyrytý jej podpis, darovala ju napriklad aj Danielle Mitterrandovej, manželke francúzskeho prezidenta.
"Vyžívala sa v tom, keď mohla dávať dary, na ktorých bolo tým nemožným písmom napísané jej meno, " vyjadrila sa jej sekretárka, ktorá až prehnane skritizovala zvláštne písmo pani Reaganovej.
Rovnako rada darúvala priateľom vlastné fotografie s podpisom. Novinár George F. Will si dal zarámovať jej farebnú fotografiu o veľkosti 8x10 cm, kde je Nancy v trblietavých šatách, a umiestnil si ju v kancelárii na stôl. Školáckym škrabopisom mu napísala venovanie: Malé dievčatko vyrástlo a začalo chodiť vo Washingtone na obedy s vychýreným novinárom. Ostatné je už históriou. S láskou.
"Každé Vianoce sme sa zišli v soláriu alebo v rodinnej jedálni pri príležitosti odovzdávania darčekov. Pre väčšinu z nás to bola zriedkavá príležitosť vidieť pani Reaganovú, pretože okrem úzkeho okruhu jej najbližších spolupracovníkov, s ktorými sa stretávala asi raz za dva týždne, boli sme od nej celkom izolovaní, " spomína Shir-
