OD KRÁĽOVSTVA DUCHA KU KRÁĽOVSTVU ČLOVEKAAntológia
výber zostavila Mária Novacká
Tatran, Bratislava, 1986
edícia Pamäti a dokumenty (54)
preložili Daniel Škoviera, Ján Mikleš, Mária Novacká, Július Špaňár
ilustroval Miroslav Cipár
1.500 výtlačkov, 1. vydanie
literatúra stredoveká, literatúra faktu,
512 s., 16 s. obrazovej prílohy, slovenčina
hmotnosť: 588 g
tvrdá väzba, papierový prebal
stav: výborný, nepoužívaná
4,50 € PREDANÉ!
*R13*
Výber Od kráľovstva ducha ku kráľovstvu človeka ponúka v našej kultúrnej histórii jedinečný pohľad na vývinový oblúk od humanizmu cez reformačný humanizmus a jeho vyústenie až po samý prah osvietenstva, ktorý mu nedoprial prekročiť tragický zlom vyvolaný mocenskými prostriedkami a kultúrnou protiofenzívou protireformácie.
Čitateľ má príležitosť nazrieť v časovom rozpätí 16. a 17. storočia do rozmanitých prejavov kultúry a vzdelanosti na Slovensku. Od humanistickej eplstolárnej tvorby (listy Jána Antonina Košického Erazmovi Rotterdamskému a E. Rotterdamského Jánovi Antonínovi Košickému, ktoré sú výrazným prejavom erazmiánstva v našej kultúre) cez listy bardejovského rektora Leonarda Stockela nazývaného „učiteľ Uhorska" Filipovi Melanchthonovi — „učiteľovi Nemecka", Stockelovu apológiu svetského vzdelania, ukážky z jeho literárnej tvorby didaktického zamerania a úvod k významnej učebnici Lukáša Fabina Popradského, v ktorých vrcholí autentický reformačný humanizmus.
Jeho ďalšiu vývinovú fázu reprezentuje činnosť a tvorba banskobystrického rektora Jána Duchoňa — poeta laureatus, ktorý tradičné ponímanie vzdelanosti a kultúry (úsilie o čistú a elegantnú latinčinu cicerónovského typu a protestantský aristotelizmus) dopĺňa o princípy vecného encyklopedizmu, v čom predchádza J. A. Komenského. Popri teoretickej kontemplatívnej činnosti intelektu zhodnocuje aj jeho praktickú činnosť.
Na dosiahnutie týchto cieľov zavádza na banskobystrickej škole verejné rečnícke cvičenia, školské hry, v ktorých sa sprostredkúvajú študujúcej mládeži a širokej verejnosti nielen poznatky
z latinskej klasickej vzdelanosti, ale ich pozornosť sa sústreďuje aj na poznanie i chválu vlasti a jej dejín.
V rétoricky vypracovaných rečiach sa dramatickou formou prednáša obsah a rozsah disciplín slobodných umení (gramatiky, rétoriky, logiky, oratórie a mnemoniky), ktoré tvoria prípravu (predsieň) filozofie. Vo Filozofickom kurze zasa podáva encyklopedické poznatky z reálnych vied, vychádzajúcich z potrieb mestskej civilizácie.
Vyvrcholením celkovej premeny reformačného humanizmu, ktorá sa odohráva najmä na pôde filozofického myslenia spojeného so školstvom, je činnosť pedagógov a filozofov Jána Bayera a Izáka Cabana. Prvý z nich úplne odmieta scholastický interpretovaného Aristotela a zavádza induktívnu metódu Francisa Bacona. Caban zasa teóriu starogréckych atomistov o zložení hmoty v interpretácii Daniela Sennerta a Jána Sperlinga.
Obaja prekračujú rámec protestantského aristotelizmu aj v pedagogických a sociálnych názoroch; Bayer v návrhu na založenie prešovského lýcea, načrtávajúcom základnú premenu vzdelanosti a kultúry, a Caban vo svojom meštiansko-produktivnom vzťahu k človeku, k práci, najmä fyzickej, a k obchodnému podnikaniu.
Čitateľ zisti, že vnútorný proces reformačnohumanistickej vzdelanosti a kultúry je stále živý a dá sa s ním aj dnes viest dialóg.
