*agisa*his*
Pred dvadsiatimi rokmi vzbudila veľký záujem útla knižka noviel V úzkosti hľadania. Hneď po jej vyjdení sa vedelo, že do literatúry vstúpil dobre školený a vážny umelec, ktorý chcel o človekovi povedať čosi viac a po novom, než to robila vtedajšia lyrická próza. V centre záujmu mladého a filozoficky dobre školeného autora bol moderný človek s celým komplexom morálnych problémov, človek na krížnych cestách dejín, úzkostlivo hľadajúci svoj osobný i spoločenský ideál, ktorý sa mu v chmúrnych štyridsiatych rokoch strácal v strašnej vojnovej dráme. Dominik Tatarka zbierkou noviel protestoval proti degradácii hodnôt, búril sa proti krutovláde a ponižovaniu človeka, pretože mu bytostne boli blízke humanitné ideály európskej kultúry. Najväčšie zlo civilizácie videl vo vojne, a preto ju nekompromisne súdil na bolestných ľudských tragédiách.
Poníženie človeka na úroveň veci našlo ešte otriasajúcejši obraz v povojnových novelách, v ktorých jednoznačne odsudzuje fašizmus ako najtmavšie obdobie ľudských dejín. Velká vojnová dráma postupne však doznieva v Tatarkovej tvorbe, jej strašidelné polohy prechádzajú ako reminiscencie a memento pred ďalšou katastrofou i do próz so súčasnou tematikou.
Predložená práca je prvým najobsiahlejším pokusom o systematickú príručku padagogickej psychológie. Vzhľadom na nedostatok podobnej literatúry u nás a na aktuálnu potrebu vyplývajúcu zo súčasného pedagogického ruchu je táto práca veľkým prínosom pre našu pedagogickú verejnosť. Pretože ide o veľmi náročný, a nie práve najvďačnejší úsek psychológie, zasluhuje si uznanie každý pokus o utriedenie problémov a poznatkov z tohto vedného odboru.
Oblasť psychológie výchovy je neobyčajne široká, niet dosiať jednotných hľadísk na triedenie a systemizáciu materiálu. Okrem toho nové a vážne problémy vytýčila revolučná prestavba našej školy. Autor sa s týmito ťažkosťami vyrovnal na základe svojej mnohoročnej praktickej poradenskej činnosti a vďaka tomu, že dobre pozná ťažkosti učiteľov, s ktorými sa oboznámil ako vysokoškolský pedagóg.
Čitateľ nájde y práci kritický prehľad o. tom, čo sa v psychológii výchovy dosiaľ urobilo, akým spôsobom pristupuje k riešeniu jednotlivých problémov naša marxistická psychológia a pred akými problémami stojí. Autor spracúva zahraničné literárne údaje kriticky, v duchu marxistickej ideológie. Jeho postoj k Pavlovovmu učeniu a jeho význam je správny.
Celá práca sa skladá zo štyroch základných kapitol. V prvej časti hovorí autor stručne o predmete pedagogickej psychológie, o jej metódach a pomerne obsiahle rozpracúva jej dejiny. V druhej časti sa zaoberá vývinovým faktorom osobnosti. Tretia kapitola obsahuje otázky vývinovej psychológie, vysvetľuje vývin jednotlivých psychických funkcií od narodenia až po dospelosť. Obsahom štvrtej časti je psychológia učenia. Autor tu vychádza z princípov revolučnej prestavby našej školy.
Prednosťou tejto knihy je, že prístupným spôsobom objasňuje čitateľovi základné problémy psychológie výchovy, ako aj otázky vyplývajúce z praxe. Sú v nej prvýkrát uverejnené takmer všetky dôležitejšie výskumy, ktoré sa u nás vykonali na tomto úseku. Autor určil prácu učiteľom, vychovávateľom a vedeckým pracovníkom.
tvrdá väzba s prebalom
stav: dobrýPREDANÉ
*erima*bio*
beletria, poviedky, detektívky, podpis autora
112 s., slovenčina
mäkká väzba
stav: dobrý
NEPREDAJNÉ
*rosli*h-tv-4/2*
IVAN SZABÓ (1939), novinár a publicista, sa vo svojej autorskej tvorbe venuje predovšetkým širokému spektru literatúry faktu. Debutoval knihou Sibírska mozaika (Smena, 1979). V tom istom roku vydal vo vydavateľstve Mladé letá knihu Slávni piloti, konštruktéri a kozmonauti. O niekoľko rokov neskoršie opäť Mladé letá vydali knihu Svet na pneumatikách (1986).
Okrem uvedených tématických oblastí sa autor už dlhší čas venuje problematike kriminalistiky. V časopisoch uverejnil celý rad súdničiek a krimipríbehov, z ktorých napokon v spoluautorstve s Tiborom Michalom vzišla kniha Keď prehovorí mŕtvy (MON, Bratislava, 1988). Problematikou kriminality, boja proti zločinnosti, využívaním kriminalistických metód a expertíz, ako aj sociálnym pozadím vzniku a dôsledkov trestných činov sa zaoberá aj vo svojej najnovšej knihe Osem poschodí k smrti, vydávanej vo vydavateľstve Bradlo. V knihe je sedemnásť krimipríbehov, ktoré vznikli na základe skutočných udalostí, a sú variáciami na rozličné druhy trestnej činnosti patriacej k negatívnym javom života našej spoločnosti.
V tomto dalším svazku Ovocnické edice se autor zabývá velmi podrobně všemi otázkami, které souvisejí s pěstováním jahodníku. Kniha vznikla na základě výsledků praxe u nás i v zahraničí a zahrnuje nej novější zkušenosti pěstitelů i pokusníků, podle nichž bylo dosaženo nejlepších úspěchů při pěstování jahodníku.
Ve všeobecné části autor uvádí hlavně všeobecný popis jednotlivých druhů a odrůd jahodníku, jejich rozmnožování, růst a ekologii. Značnou pozornost pak věnuje produkčním a množitelským jahodovnám, a to od jejich založení až po sklizeň plodů. Závěr všeobecné části tvoří kapitoly o rychlení a přirychlování, o šlechtitelské práci a o jahodářské ekonomice.
Speciální část představuje souborný popis všech povolených odrůd jahodníku u nás a stručný nástin odrůd navržených k povolení. 36 celostránkových barevných fotografií vhodně doplňuje podrobné popisy nej důležitějších odrůd.
Kniha je určena všem jahodářům, především velkovýrobcům (např. JZD, JRD, ČSSS aj. ), ale neopomíjí ani popis pěstování jahodníku na menších plochách, takže bude dobrou pomůckou i zahrádkářům a jiným drobným pěstitelům.
„Za nočnej slávnosti Ongiov, patrične pomaľovaný okrom a s tvárou zamastenou od usilovného jedenia, vypočul som si o sebe oslavnú pieseň. Básnik Čendubaj, náčelník z Lulery, raz ma videl hovieť si na visutom lôžku, zavesenom medzi stromami na tenkých nylonových lankách. Zapôsobilo to naň hlbokým dojmom a inšpirovala ho najmä tá okolnosť, že som sa zveril takým tenučkým, temer priehľadným povrázkom. Svoje obavy vyjadril ritornelom »Kuéčián-gége-kékchéle«, čo znamená »Moje milované bravčové sadielko si ublíži«. "
Zvykli sme si už veriť ohromujúcim výletom astronautov medzi hviezdy, na to, že si Kué-čián-gége, čiže Lidio Cipriani (1927 až 1961), známy taliansky antropológ, hovie na visutom lôžku medzi ľuďmi, ktorí v dobe kozmoletov žijú v prapôvodnej pospolnej spoločnosti, bude sa nám zdať odvážnym výmyslom.
edícia Práce Československé akademie věd
obálka Jaroslav Krouz
1. vydanie, 1.500 výtlačkov
zoológia
448 s., čeština
tvrdá väzba, veľký formát
stav: dobrý, prebal ošúchaný, pečiatky v knihe
20,00 €
*agisa*zoo*
Dvojzväzkový román sira Johna Retcliffa Poklad Aztékov a Zlatá horúčka vznikol v rokoch 1867—1868 a vyšiel po prvý raz v trojzväzkovom vydaní pod názvom Puebla. Autor, súčasník Friedricha Hebbela, Gustava Freytaga, Gottfrieda Kellera, Theodora Storma, Richarda Wagnera, Friedricha Gerstäckera a Theodora Fontanu, volal sa vlastným menom Hermann Ottomar Friedrich Goedsche. Narodil sa roku 1816 v sliezskom mestečku Trachenberg a umrel roku 1878 vo Warmbrunne. Pod literárnym pseudonymom sir John Retcliffe je známy na celom svete. Podobral sa na gigantickú úlohu: literárne zachytiť obraz sveta v uplynulom storočí, čo bolo pre jeden ľudský život takmer nemožné. Splnil ju však vďaka nenapodobniteľnej húževnatosti, tvorivej sile a schopnosti.
Jeho celoživotné dielo obsahuje dovedna 35 zväzkov dobrodružných a historickopolitických románov a noviel. Od prvého po posledný bojoval za myšlienku slobody a nezávislosti národov na celom svete. Bol nepriateľom dobyvačnej, ziskuchtivej vojny a nenávidel tyranstvo a despotizmus v akejkoľvek forme. Perom bojoval na strane utláčaných za rakúsko-uhorského panstva, balkánskych vojen, bojov Talianov a Indov za slobodu a nezávislosť a aj Číňanov v čase hanebnej ópiovej vojny.
V druhej časti románu stretáme sa opäť so všetkými známymi postavami, ktoré po mnohých napínavých dobrodružstvách zastihne zaslúžená odplata alebo trest. Nesmierne poklady starých Aztékov zostanú však tajomstvom mlčanlivých skál a ťažko prístupnej mexickej divočiny...
Kto z nás by nemal rád Indiánov. Týchto pravých synov Ameriky. Indiánov útočiacich — v ruke tomahavk, v sedle spenených mustangov — na Custeru a iných dobrodruhov, ktorí prišli do ich svätých prérií. Indiánov s čelenkami z orlích pier, s kalumetom, s vojnovou sekerou, akých poznáme z indiánok. Americkí Indiáni boli však iní. Vlastne — boli aj iní. Dávno predtým, ako si v prvej bitke s Custerom a jemu podobnými získavali severoamerickí Indiáni ostrohy večnej slávy, ich bratia v Strednej Amerike a vysoko v Andách stavali svojou prácou, svojím umom, všetkými svojimi dielami ešte trvalejšie pomníky indiánskej slávy. Kresali iskry indiánskeho ohňa, ktorého vysoký plameň ešte aj dnes ožaruje obraz tohto svetadielu, obraz tejto skupiny ľudstva. Aký to však bol oheň? A aká to bola sláva? Bol to oheň veľkých indiánskych civilizácií, alebo ako im možno vhodnejšie hovoríme, „veľkých indiánskych kultúr" Starej Ameriky. O niektorých sa hovorí. O niektorých sa už napísalo veľa kníh. Napríklad o Aztékoch — „vládcoch Mexika" — aj o Inkoch, staviteľoch veľkolepej indiánskej ríše. Navštívme však raz všetky hlavné veľké kultúry Starej Ameriky, všetky, aj tie známe alebo menej známe indiánske civilizácie. Pretože iba takáto úplná, vyčerpávajúca exkurzia do hlbín času, do dávnej minulosti Nového sveta nám pravdivo ukáže, ako vysoko šľahal plameň indiánskeho ohňa, kam všade padol jeho odlesk.
Celá Tatarkova prozaická tvorba ( V úzkosti hľadania, 1942; Panna zázračnica, 1945; Farská republika, 1948; Prvý a druhý úder, 1950; Radostník, 1954; Družné letá, 1955; Rozhovory bez konca, 1959) má základné spoločné črty: vášnivé a vysoko zodpovedné hľadačstvo hodnôt človeka a života.
Túto vlastnosť svojej tvorby Tatarka prejavil nielen vo vymenovaných románoch a novelách, ale aj v knihe cestopisných reportáží Človek na cestách, ktorá vyšla v prvom vydaní roku 1957. A je príznačné, že práve pre spomenutú základnú črtu dielo nestratilo nič z prvotnej sviežosti ani po rokoch.
Čo je teda nové a typické pre Tatarkove cestopisy po Švajčiarsku, Francúzsku, Anglicku a po Mongolsku? Že nie sú ani popisujúce, ani referujúce. Neoslepujú čitateľa ani dobrodružnými zážitkami, a predsa sú príťažlivé. Vynikajú totiž predovšetkým mysliteľstvom, úvahou a veľmi prenikavým rozborom prírodných a spoločenských javov. Tatarka chváli cestovanie ako kultúrnu potrebu pre porovnávanie rozdielov civilizácií, ako nenahraditeľný prostriedok na poznávanie človeka dnešných čias, keď sa staré stretáva s novým. Dominik Tatarka skúma prostredie a človeka (napríklad ovplyvneného stepnou prírodou v starobylom Mongolsku), preniká do vnútra ľudí cudzích krajín, zbližuje sa s nimi a poznáva ich hospodárstvo i kultúru, aby mohol vysloviť čím ostrejší, pravdivejší súd o stave života a jeho smerovaní. Človek na cestách pozoruje ľudskú činnosť a jej výsledky, obdivuje umelecké diela v galériách i múzeách, vdychuje stepné pachy Mongolska a clivie za mladosťou, ktorú prežil za študentských čias v Paríži.
Slovník je určený predovšetkým študentom francúzštiny, ale aj širšej verejnosti, a to najmä tlmočníkom a prekladateľom, diplomatickým pracovníkom na zastupiteľských úradoch Slovenskej republiky vo frankofónnych oblastiach a vôbec všetkým organizáciám, ktoré sú v nejakom kontakte s Francúzskom a s krajinami, kde je úradným jazykom francúzština. Obsahuje vyše 15 000 termínov a okolo 430 skratiek a skratkových slov z oblasti uzatvárania zmlúv, medzinárodných vzťahov, ekonomiky, medzinárodných kongresov a rokovaní, finančných a obchodných vzťahov, ale aj techniky tlmočníckej praxe, administratívy, histórie, vojenského umenia, sociológie, filozofie atď.
Prekrásny slnečný deň, ticho plynie rieka, pomaly sa po nej kĺže čln. Catherine je konečne s Arnaudom, so svojou láskou, s mužom, pre ktorého už toľko obetovala, a ešte toľko bude musieť obetovať! Po noci plnej vášne sa Catherine zobúdza v loďke sama. Znepokojená začne svojho Arnauda hľadať a to, čo nájde na blízkom majeri, ju rukolapne presvedčí, že krajina sa ešte vždy zmieta v dlhoročnej vojne a kým celý národ bojuje s Angličanmi, nemôže prekvitať prostá a čistá láska medzi mužom a ženou. Pri hľadaní Arnauda Catherine požiada o pomoc Aaintrailla, jeho verného druha, no získa si ešte mocnejšieho ochrancu — Gauthiera Hrôzostrašného. ktorému zachráni život. Bez Gauthierovej sily by ťažko prežila v meste postihnutom morom, ťažko by sama so Sarou putovala krajinou, kde číha tisícoraké nebezpečenstvo. Nie útrapy však nivočia Catherine, ale to. že ju oddelili od Arnauda. že mocný La Trémoille, ktorý si uzurpoval moc v krajine a chce o všetkom rozhodovať namiesto kráľa, uvrhol jej milovaného do odporného páchnúceho podzemného žalára. Napriek odlúčenosti však Catherine očakáva radostnú udalosť, veď pod srdcom nosí Arnaudovo dieťa a vie. že to určite bude syn. Natrvalo jej v pamäti ostane deň, keď si s Arnaudom povedali svoje áno. Catherine. Arnaud, verná Sara i Gauthier, ktorý Catherine chráni nielen z oddanosti, ale aj z lásky, prekonávajú množstvo nástrah na ceste do Montsalvy, kde dúfajú, že nájdu pokoj a útočisko, no namiesto toho prichádzajú na spálenisko... Stretnutie so svokrou, s urodzenou paňou de Montsalvy, sa teda odohrá za celkom iných okolností a Catherine bude musieť i naďalej bojovať o svojho muža. A nielen so svokrou či so sesternicou, ktorá sa náhle zjaví a robí si na Arnauda nároky, ale aj so zákernou chorobou. Vydrží Catherine? Bude mať dosť síl? Alebo jej Arnaud zasa unikne a nechá ju samu? Je láska mocnejšia než zlo?
Svetoznámy hudobník a dídžej Alfred Raff vstúpi do chlapčenskej skupiny, no hviezdna kariéra sa mu vymkne z rúk. Spoznáva hystériu popových fanúšikov, tajomstvá brakovej kultúry aj niečo také staromódne ako láska. Stane sa obeťou únosu teroristov, ktorí namiesto bômb používajú podvratné reklamné kampane. Jeho veľkomestský život sa zmení na bizarné putovanie z Reykjaviku cez USA až do Dubaja. V ironicky zobrazenom svete sa ocitne na úteku a na pódiu čaká na okamih, keď sa naplno rozoznie jeho Posledný hit.
šport
164 s., čeština
mäkká väzba, malý formát
stav: dobrý, pečiatky v knihe, lepka na obálke
PREDANÉ
*bib23*sport*
Publikace přináší čtenáři výběr 188 druhů ohrožených měkkýšů, pavoukovců, korýšů a hmyzu. Vydavatelství Príroda v Bratislavě tak pokračuje v edici Červených knih, z nichž první dva díly vyšly v r. 1988 a 1989 v SZN Praha a setkaly se s mimořádným zájmem. Výběr ohrožených druhů zahrnutých do publikace není a při ohromné rozmanitosti bezobratlých ani nemůže být úplný. Vždyť jen počet členovců na naší planetě se odhaduje na několik miliónů, přičemž pouze jejich menší část byla popsána. Autoři se při zařazování druhů do Červené knihy řídili pravidlem vybírat v první řadě ty bezobratlé, kteří jsou nápadní, lze je snadno určit a jsou přitom charakterističtí pro jednotlivá společenstva. Ochrana těchto druhů se tak může stát prvním krokem k programu ochrany celých biocenóz, a tím i k záchraně ohrožené fauny i flóry. Členění publikace je obdobné jako u předcházejících dvou dílů, navíc je u každého druhu zařazen stručný popis. V případě některých skupin podobných druhů je barevnou kresbou zobrazen jen nejtypičtější zástupce. Podle stupně ohrožení jsou druhy zařazeny do dvou kategorií: ohrožené a zranitelné. Čtenář zajímající se o problematiku hlouběji nalezne v knize obsáhlý seznam literatury, který shrnuje všechny nejvýznamnější práce z oboru. Na rozdíl od prvních dvou dílů vychází třetí díl Červené knihy současně v české a slovenské jazykové verzi.
tvrdá väzba, veľmi veľký formát
stav: veľmi dobrý
4,90 €
*sampa*
Pavel Dvořák sa narodil 13. 5. 1937 v Prahe. Na Slovensko prišiel s rodičmi už ako trojročný a v Bratislave absolvoval strednú školu i štúdium histórie na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského (1960). Prvé poviedky začal uverejňovať po návrate z vojenčiny (1962), ale publikoval najmä reportáže a seriály s historickou tematikou. Ako novinár, redaktor Práce, vydal aj svoje prvé knižky Máte radi Matušku? (spoluautor) a leporelo Poď sa so mnou hrať. Seriál o najstarších dejinách našej vlasti začal publikovať v týždenníku Nové slovo. Obsiahol viac ako sto novinových strán a podnietil vznik cyklu Odkryté dejiny, ktorý vychádzal vo vydavateľstve Pravda: roku 1975 prvý zväzok s podtitulom Dávnoveké Slovensko (odmenený Cenou Socialistickej akadémie Slovenska), roku 1977 druhý Staré Slovensko, roku 1978 tretí Predveká Bratislava (získal Cenu hl. m. Slovenska Bratislavy) a roku 1980 štvrtý Prví ľudia v Československu (vyšiel aj v českom preklade). Roku 1983 vydal P. Dvořák svoju beletristickú prvotinu, román Hriešnikov návrat (Slovenský spisovateľ) a v tom istom roku aj knihu pre mládež Lovci mamutov a tí druhí (Mladé letá). Je častým hosťom na televíznej obrazovke (roku 1980 získal cenu Osobnosť roku Televízneho klubu mladých), najmä ako scenárista a sprievodca cyklu Múzeum života.
Co leží pod hladinou jezera v Sutherlandu v Georgii? Co za tajemství? Co za hříchy? Za hrůzy? A co ty historky o korupci, krvesmilstvu a ohavných surovostech před dávnými časy - je na nich něco pravdy? A světla v jezeře... to podivné děvče... útržky strašidelné hudby... jsou to halucinace? Nebo varování před strašlivým nebezpečím?
Anton Lauček (nar. 7. 4. 1950) už vo svojich prvých dvoch knihách (Zelená modrá — 1982 a Pierko iba ľahučko prichytené - 1987) zaujal jemne modulovaným rozprávačstvom, v ktorom nechýba cit pre autentickosť prostredia, zmysel pre živý a významuplný detail a najmä - cit a citlivosť k najjemnejším prejavom života.
Jeho najnovšia kniha Opušťák uvádza čitateľa do vojenského prostredia. Anton Lauček aj v jej štyroch novelách potvrdil, že je autorom ľudskej harmónie, jeho prózy sú nežné, plné ľudského pochopenia, vyžarujúce tichú radosť a nepatetické šťastie z drobných krás života.
V prvej novele Opušťák sa mladý vojak dostane k nedobrovoľnej asistencii pri pôrode. Dramatický záver napokon prináša nové poznanie ľudskej súdržnosti. Pocit nejasného videnia je príbeh simulanta Fera Sypaničku, ktorý sa chce na úkor iných vyhnúť vojenskej robote. V atmosfére spravodlivosti, vytvorenej kolektívom spoluvojakov, však na chytráčenie doplatí. Novela Venco, príbeh o „vyšinutom“ vojačikovi, je svedectvom o hĺbkach a výškach ľudskej túžby, o láske, ktorá za kasárenským plotom nadobúda osudové rozmery. Aj tu znova zaznieva sugestívne posolstvo o ľudskej spolupatričnosti, ktorá sa nevnucuje, ale prirodzene dýcha z každého Laučekovho motívu. Posledná próza Žofa je krásnym rozprávaním o priateľstve vojakov so psíkom. I v nej sa autor prejavil ako „nežný a vďačný milenec života". Jeho hrdina svojou „zakázanou láskou" k psíkovi nakazí takmer celé kasárne a relatívna neuveriteľnosť tohto vzťahu a jeho príbehovej realizácie nebude prekážať zrejme ani čitateľovi vo vnímaní veselej, optimistickej a aj dojímavej výpovede o životných hodnotách mladého človeka,
