Hmmm..., knihy...
Keď ma za ,,totáča“ vyhodili z vysokej školy, urazená a nahnevaná
na celý svet som si povedala: Keď ma táto socialistická vlasť nechce mať
vysokoškolsky vzdelanú, tak asi chce mať zo mňa robotníka. Nuž, hor sa do monteriek!
VSS, VSŽ... No nie, pŕŕŕ! Trošku som vytriezvela. Dobre, robotník, ale...
Treba trošku zamestnať aj hlavu, nie len
ruky... Jasné!!! Mám to! Knihy! Idem vyrábať knihy! Východoslovenské tlačiarne,
heuréka!
A tak sa zo mňa stal knihár.
Pekne za pásom, na dve zmeny. Namiesto
fajčiarskej prestávky som si robila čítacie prestávky. Bola som tá, čo číta.
Tá, čo vie vylúštiť krížovku v časopise. Hlava pomaly chladla, rýchlosť
pásu sa stávala priam vykorisťovacou. Knihy – neknihy, stačilo. Podávať knihy
na pás, alebo ich odtiaľ odoberať môžu aj tí bez maturity. Začala som sa
obzerať po niečom inom. No áno. Ale za socializmu meniť zamestnanie? Neexistuje!
Kto raz niekam nastúpil, pracoval tam celý život až do dôchodku. Nastal
poplach. Zasadla protifluktuačná komisia. Zachránila ma maturita
a paragraf nevyužívanie kvalifikácie. Zlatá maturita (sic!)!
A tak sa zo mňa stal
kníhkupec. Ostala som pri knihách, to som v tej chvíli pokladala za
najdôležitejšie. Dokázala som cez noc prečítať horúcu novinku a ráno už
som vedela čo ponúkam. Zlaté časy! Vybudovaná stála klientela, beletria na
jednej strane, literatúra faktu na druhej, viac aj menej odborné knihy na
tretej. Hotové nebo! (Áno, mali sme aj detské oddelenie, ale tomu som sa
snažila vyhýbať čo to len šlo...) Krásne prežité roky. Až do chvíle, kým najväčšiu sieť
kníhkupectiev kúpila nechvalne známa firma Ja a Ty. Kinder manažment sa
začal predbiehať v počte najviac napísaných e-mailov. Nezmyselné príkazy,
ešte nezmyselnejšie zákazy...a noví kolegovia (zásadne s titulom pred
menom – na tom manažéri trvali), ktorí tvrdili zákazníkovi, že kniha Pícha a predsudok
neexistuje, lebo počítač ju nenašiel... Stačilo. Načim bolo treba zmeniť
zamestnanie.
A tak sa zo mňa stal
knihovník. (Heh, a nebola to knižnica pre deti a mládež J .) Akademická pôda,
naozaj zaslúžené tituly pred aj za menom. Kultivované vystupovanie. Druhé
hotové nebo! Áno, odtiaľ pôjdem do dôchodku. Ale človek mieni a ...
Príkaz z ministerstva znel
jasne: 40 % pedagogických aj nepedagogických zamestnancov musí opustiť školu...
Známi si ma doberajú: Ostáva Ti
už len knihu napísať, alebo aspoň preložiť. J
Nie, nie, takéto ambície naozaj
nemám.
A pomenovanie môjho vzťah ku
knihám nechám s úctou na Vás ostatných.