Život bez kníh by bol pre mňa veľmi fádny. Síce nie som knihami obklopená od malička, postupne som si k nim našla vášeň. Pamätám si však, že ako malej nám so sestrou čítaval vždy nejakú kratšiu rozprávku či úryvok otec pred spaním. To som vždy zbožňovala! Zababušiť sa pod perinu a započúvať sa do príbehu. Postupne ako som rástla, ma počas školských čias sem- tam nejaká knižka, povesť román či poviedka neobišla. Samozrejme, tak ako takmer každé dieťa, rada som sa vniesla do príbehu a predstavovala si aké by to bolo byť princeznou , či vílou z rozprávky. S dospievaním a prichádzajúcou pubertou sa zmenil aj výber a žáner kníh. Občas som zvolila romantiku, inokedy popustila uzdu mysli, a siahla po fantasy. Stredoškolské časy sa mi spájajú predovšetkým so slovenskou i anglickou klasickou literatúrou. Peter a Lucia, Hamlet, Antigona, Starec a more, Anna Karenina, to je úzky výber literatúry, po ktorej som vtedy siahla. Aj keď ruku na srdce, občas som len tvárila, že mi “povinná literatúra“ prešla rukami. Klasická literatúra mi v mnohých aspektoch života otvorila oči, pomohla sa na rôzne témy pozrieť iným pohľadom. Sem-tam som do zoznamu pridala aj nejakú odbornú knižku, či už o psychológii, športe či filozofii. Mojou obľúbenou je dodnes Sofiin svet. S nástupom na vysokú školu, som môj okruh rozšírila o literatúru z môjho odboru, o architektúre, umení, staviteľstve či designe. V súčasnosti sa však rada, a veľmi často začítam aj do kvalitnej biografie či oddychovej beletrie. A musím sa priznať, že občas sa predsa len vrátim do detských čias a chytím do ruky knižku rozprávok či povestí, ktorá mi, predovšetkým v tejto ťažkej a miestami až veľmi pochmúrnej dobe vyčarí azda najúprimnejší úsmev na tvári a vráti ma do detstva. Do čias, na ktoré budem stále s láskou spomínať . Asi tak by som charakterizovala seba a knižku, môjho trvalého spoločníka.